Musel to byť fantastický večer. Palast der Republik, berlínsky azbestový moloch komunistickej architektúry má svoj osud spečatený a EINSTÜRZENDE NEUBAUTEN v 4. novembra 2004 využívajú jedinečnú (a zrejme poslednú) šancu, ako túto obludu rozrezonovať svojim vystúpením. Koncertom, počas ktorého sa „hralo“ na budovu samotnú a kde jediným publikom bol stočlenný spievajúci dav vybratý na webovej stránke skupiny.

DVD vybavené laibachovsky provokujúcim obalom s východonemeckým štátnym znakom obsahuje takmer hodinu a pol hudby, zostavou, „nástrojmi“ a čiastočne aj playlistom pripomínajúcu koncerty, ktoré EINSTÜRZENDE NEUBAUTEN odohrali v rámci štvrťstoročnicu kapely sláviaceho turné v roku 2005. Súčasná, civilná tvár ansámblu reprezentovaná novšími skladbami sa mieša s poloimprovizovanými hlukovými kompozíciami a improvizáciami. Vrcholom je „Perpetuum Mobile“ z vtedy čerstvého, rovnako nazvaného albumu – skvelá pieseň o človeku dneška, v hektickom tempe križujúcom letiská a vzduch medzi nimi: „Som na ceste/Naložený v zmesi jet-lagu a alkoholu/V buse so sto kusmi batožiny/Som na ceste“.

DVD ako médium na prenos hudby akoby bolo vynájdené pre EINSTÜRZENDE NEUBAUTEN. Vizuálny aspekt tvorby Blixu Bargelda a spol. je od hudby samotnej neoddeliteľný, dokonca jej dáva úplne nový rozmer. Z tradičných nástrojov svoju bežnú rolu zastáva len nezriedka punková a tvrdá basgitara Alexandra Hackeho. Rudi Moser síce sedí za bicími, ale miesto činelov udiera do vyfrézovaných plechov hrúbky štvrť palca a pri hlave mu visia zakrútené pružiny. Jeho perkusionistický kolega N. U. Unruh stojí za batériou predmetov, ktorých miesto je v normálnom prípade na smetisku – je fascinujúce zisťovať, aký predmet má na svedomí zvuky, ktoré si pamätáte z CD. Jochen Arbeit hrá na gitaru vibrátorom a v krásne krehkej „Youme & Meyou“ na seba berie hlavnú úlohu, starajúc sa o melódiu bubnovaním na inštalatérske trúbky. Sám frontman Blixa Bargeld vyzerá ako diabol v podobe, v ktorej isto chodí po zemi – v skvelom obleku a bosý – pohráva sa s tranzistorákom a ako perkusie mu slúžia údery na vlastné ústa. To všetko s výborným obrazom a zvukom, zachytávajúcim skutočne sviatočnú atmosféru a takmer viditeľné iskrenie a pohodu na oboch stranách hrany pódia.

Hlavným dôvodom, prečo sa obzrieť práve po EINSTÜRZENDE NEUBAUTEN je však ten, že tú bláznivú zmes zvukov a hlukov dokážu pretaviť do skutočne silných piesní. Už dávno nejde (len) o snahu šokovať, i keď aj tejto roly si „rúcajúce sa novostavby“ užili dosýta. Kým kedysi ukazovali, že muzika ako taká sa dá hrať aj na plechovkách a rúrach, o vyše dvadsaťpäť neskôr presvedčivo demonštrujú, že sa tak dajú zahrať takmer rádiové hity. Vidieť to na tvárach tej stovky zboristov-divákov vo „Was Ist Ist“. Je to nie len radosť z toho, že (spolu)tvoria históriu, ale aj to prosté potešenie, ktoré cítite, keď si s vašou obľúbenou kapelou môžete zaspievať refrény.