Po útulných, ale malých priestoroch klubu Chelsea mali na svojej tohtoročnej zastávke v rakúskej metropole populárni Japonci možnosť prezentovať svoju tvorbu (pri príležitosti nedávno vydaného CD „Gone“, kompilujúceho niektoré už ťažšie zohnateľné EP a koncertný dokument „The Sky Remains The Same As Ever“) v priestore adekvátnom pretrvávajúcemu záujmu o hudbu tejto kapely. Záujem o MONO bol značný už minulý rok, hoci viedenský koncert MONO ešte pár mesiacov predtým navštívila len hŕstka zvedavcov.

V porovnaní s avizovaným obsadením pražského koncertu už vopred mrzela absencia príjemných BEE AND FLOWER, v Szene tradične rakúska a tradične výborná predkapela dala mnohým zabudnúť na ich neprítomnosť. Duo SCARABEUS DREAM do publika rýchlo vpálilo svoju ukričanú emotívnu zmes za podpory len dvoch nástrojov a postaralo sa o príjemné prekvapenie toho večera. Vystúpenie dvoch hudobníkov, ktorí sa od klavíru a bicích dopĺňali aj spevom či krikom, bolo napriek miestami hereckým výkonom tvrdo odpracované a odžité. Publikum na striedanie pomalších harmonických momentov s takmer math rockovým chaosom alebo ambientnými plochami reagovalo náležitou odozvou.

Hlavné hviezdy MONO sa po krátkom intre bez slov chopili svojich nástrojov a otvorili vystúpenie hitovkou „Yearning“ z aktuálnej radovky „You Are There“. Tradične mĺkvi a akoby neregistrujúci prítomné publikum odohrali svoj koncert v maximálnom sústredení a len vzájomnej komunikácii, hoci ich trpezlivosť skúšalo mnoho fotografov cvakaním zrkadloviek v tichých pasážach a pomaly sa rozbiehajúcich úvodoch skladieb. Playlist pokrýval takmer celú diskografiu kapely, nechýbali ani povinné a rokmi preverené kompozície „Kidnapper Bell“ či „A Speeding Car“. Predvídateľná štruktúra postupne gradujúcich skladieb z triviálnych akordov a melódií k ohlušujúcej gradácii, bola dokonale vyvážená typickou harmonickou krásou tvorby tohto kvarteta a nedovolila nikomu zo zúčastnených zívať nudou, k čomu primeranou dĺžkou setu prispeli aj samotní MONO. Jediným relatívne slabším miestom bola hluková improvizácia v druhej polovici koncertu, ktorá síce dala ušiam zabrať, ale krajania BORIS dokázali pred pár mesiacmi na rovnakom mieste nachystať podobné utrpenie sluchovodom aj pokiaľ ste si koncert vychutnávali so štupľami v ušiach. MONO ako minule nepridávali a po tradičnom odfotení si publika bubeníkom Yasunorim Takadom je čas ísť domov.

Spočítané všetko dohromady, všetko ten večer prebehlo celkom príjemne podľa očakávaní a napriek oprávneným výčitkám kritikov k predvídateľnosti, jednoduchosti a pódiovom odstupe hlavnej hviezdy, väčšina návštevníkov koncertu odchádzala domov maximálne spokojná.