OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kto aspoň zbežne sleduje domácu undergroundovú scénu, určite mu neušlo meno MAJSTER KAT. Mladí Bratislavčania si počas svojej existencie vybudovali slušnú pozíciu v live sektore a pre niektorých sa stal ich old school thrash so slovenskými textami pomaly už kultovou záležitosťou. Ako to už býva zvykom, aj ich postihla nestabilita zostavy. Chalani si s tým však dokázali poradiť, a tak dozrel čas na debutový album. Tento rok uzrelo svetlo sveta CD „Svätá zvrhlosť”, o ktorom som sa porozprávala s gitaristom Losom.
Na scéne pôsobíte od roku 2001, a ak nerátame demo a live DVD, „Svätá zvrhlosť“ je váš debutový album. Musíte byť naň poriadne hrdí!
Áno, máš pravdu. Sme hrdí, že konečne, po takmer siedmich rokoch, sme nahrali plnohodnotný album, za ktorý sa nemusíme hambiť ani po zvukovej, ani po hudobnej stránke. Preto sme sa s jeho nahrávaním ani neponáhľali. Predsavzali sme si, že nahrávať sa pôjde až pri úplnej pripravenosti a dostatočnom množstve kvalitného materiálu. Nikdy nevieš, koľko albumov sa ti podarí nahrať a čo môže kapelu zastihnúť, tak sme chceli po sebe zanechať dielo, na ktoré budeme dlhodobo pyšní a radi si ho pustíme aj po x rokoch. Navyše posledné dva roky kapelu sprevádzali personálne zmeny na dôležitých postoch, takže tým sa ten čas prirodzene predĺžil.
Jeho názov je dostatočne provokujúci a súčasne dáva možnosti na zamyslenie a rôzne interpretácie. Čo si máme pod ním predstaviť, aká je vaša interpretácia?
Máš pravdu, názov albumu provokuje. A určite hlavne tých, ktorých sa týka. Samotný výber názvu bol dosť dlhý proces a trvalo, kým sme sa na ňom zhodli. Hľadali sme čo najvýstižnejšie spojenie slov, ktoré by všeobecne charakterizovalo to, o čom ponímajú naše texty. Keďže texty na albume popisujú najmä okolnosti inkvizičných procesov a svätých vojen, najmä z pozície mučených nevinných a zaslepenosti cirkvi, rozhodli sme sa práve pre takéto slovné spojenie v názve albumu. Označuje paradox, konkrétne to, ako inštitúcia, ktorá má zastupovať humanitu, rovnosť, odpúšťanie a láskyplnosť, môže činiť také neľudské, bezcitné, zvrhlé a zaslepené rozhodnutia.
Album ste nahrali v štúdiu spriatelených MIDNIGHT SCREAM. Ako prebiehal proces nahrávania, koľko času ste napr. potrebovali?
Áno, už dávnejšie sme sa rozhodli pre toto štúdio z viacerých dôvodov. Jednak sa Paľo Ďuriš a Reno Sanda pohybujú na metalovej scéne už dobrých osemnásť rokov, a čo je podstatné, vedia veľmi dobre, o čom je thrashová muzika, kedže prvých desať rokov na scéne strávili v thrashovej legende DARK MORDOR. Stačilo nám s nimi prehodiť pár slov u hudbe, ktorú počúvame, a hneď sme vedeli, kde sme doma. Presne vedeli zaobstarať taký zvuk, aký sme si predstavovali, a to taký, ktorý by nevyznel ani premodernizovane, ani archaicky. Čo sa týka procesu nahrávania, cestovali sme do štúdia asi štyrikrát, väčšinou na víkendy. Samotné nahrávanie trvalo približne šesť dní a myslím, že mixáž a mastering okolo dvoch dní. Aj touto cestou chceme ešte raz Paľovi a Renovi veľmi pekne poďakovať za ich ochotu a trpezlivosť!
Album vám vyšiel u českého vydavateľstva Panda Music. Ako ste sa dostali k spolupráci s nimi? Plánujú vás podporovať promo aktivitami (koncerty, festy...)?
Keď sme nahrali album, rozposlali sme naše promo mnohým vydavateľstvám. Zo Slovenska prišla len jedna odpoveď, a to, že hudba je dobrá, ale vydať thrash metal by bola jednoznačne stratová záležitosť. V Čechách sme viackrát dostali odpoveď typu „sústredíme sa hlavne na black metal“ alebo „vydávame len brutal death a grind“. Čo samozrejme nemožno kritizovať, každé vydavateľstvo sa profiluje určitým smerom. Panda Music sa sústredí najmä na kapely v rodnom jazyku, my sme jediná slovenská kapela pod ich hlavičkou. Zapáčili sme sa im na jednom z našich vystúpení v ČR a už tam nám bolo povedané, že do budúcna by si vedeli predstaviť naše vydanie. V dohode máme okrem vydania albumu aj účasť na dvoch kompilačných CD, promotion v ČR a napr. aj posledný koncert v Pardubiciach, kde sme hrali, bol spoluorganizovaný Panda Music.
Napriek tomu, že spievate po slovensky, máte pozitívne ohlasy na album aj zo zahraničia. Uvažovali ste, že by ste časom presedlali na angličtinu?
Nad presedlaním na angličtinu sme nikdy neuvažovali. Väčšina metalových kapiel v SR a ČR hrá najmä pre svojich krajanov a myslíme si že kapela je pre ľudí zaujímavejšia a ľahšie zapamätateľnejšia, ked sa ľudom prihovára v ich jazyku. Ľudia si na koncertoch ľahko zapamätajú naše refrény a v hľadisku je to hneď živšie. To, že spievame v slovenčine, je jedným z faktorov, na základe ktorých sa šíri naše meno, či už v dobrom alebo zlom. Udáva nám to našu tvár a výraz.
Veľmi milo nás však prekvapila jedna súčasná ponuka, ktorú sme vôbec neočakávali. Naša hudba oslovila manažéra americkej legendy TOXIK, ktorý sa stará ešte o pár ďaľších amerických kapiel. Ponúkol nám svoje služby a zaslal nám aj zmluvu na polročný kontrakt. Uvidíme, ako to celé dopadne. Faktom je, že so slovenčinou v zahraničí asi veľa vody nenamútime, ale tento človek uznal, že slovenčina je súčasťou našej expresie a asi by nebolo prirodzené, keby sme zrazu mali presedlať na angličtinu. Ak však podpíšeme kontrakt, bude samozrejme potrebné doplniť booklet aj o anglické verzie textov.
„Svätú zvrhlosť“ vám krstil Kolins z DEBUSTROL. Prečo padla voľba práve naňho a neuvažovali ste predsa len krstiť na domácej pôde?
Tento krst sme brali ako český krst a rozmýšlame ešte aj nad slovenským u nás v Bratislave. S nápadom krstu v Pardubiciach prišlo Panda Music, keďže sme boli pozvaní zahrať tam ako predkapela DEBUSTROL, tak sme prítomnosť Kolinsa rovno využili na symbolické pokrstenie nášho CD. Nemali sme dôvod neprijať tento nápad, keďže Kolins s DEBUSTROL sú jednou z hlavných ikon thrash metalu u nás.
Patríte ku kapelám, ktoré často koncertujú a to nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Môžeš porovnať podmienky koncertovania (kluby, profesionalita organizátorov, fans) u nás a v Čechách?
Keď sme sa prvýkrát chystali do ČR, vnímali sme to ako „zasľúbenú zem“ pre rock a metal. Predsa len, ČR má nespočetne viac rockových a metalových legiend, ktoré sa doteraz tešia veľkej obľube. Zistili sme však že na UG úrovni sa koncerty tam a u nás veľmi nelíšia. Líšia sa vo vybavenostia a počte rockových klubov. V každom meste, kde sme v ČR hrali, bol rockový klub s kvalitnou aparatúrou a pódiom.
Vy sami pôsobíte v Bratislave, ktorá nie je práve mekkou metalovej muziky. Na rozdiel od iných hlavných miest nemá rozvinutú klubovú scénu. Kluby, ktoré vyhovujú na hranie rockovej a metalovej hudby, sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Ako vnímaš túto skutočnosť?
No vnímame to veľmi negatívne, máme tu menej rockových klubov ako napr. Nitra, Banská Bystrica, Prešov, Košice... Odkedy sa pre metal zrušili koncerty v DK Dúbravka, alebo v klube HellRaiser, metalová scéna v Bratislave dosť ochabla. Neostáva nám iné, ako dúfať vo vznik nových klubov do budúcna, alebo sprístupnenie už existujúci klubov a priestorov pre metalový žáner.
Predpokladám, že by ste sa radi v živote živili výlučne muzikou. Ako sa vám zatiaľ darí spojiť bežné pracovné a štúdijné povinnosti s muzikantským životom?
Ako som už raz spomínal, my sa hudbou neživíme, ale ňou živoríme (smiech). Živiť sa ňou je krásny sen, no myslím, že metalom a u nás to nie je veľmi reálne. Takže to spojenie práce a hudby vyzerá u väčšiny kapiel asi tak, že ak chcú hrať, musia pracovať.
V lete si koncertoval s kapelou Paľa Drapáka. Ako si sa dostal k spolupráci s ním a čo ti táto skúsenosť dala? Predsa len Drapákova hudba je z iného súdka a ty, taký zarytý thrasher...
No, ja som vstúpil do zostavy Paľa Dapáka z troch dôvodov. Zvyšok kapely tvorili metaloví muzikanti na veľmi vysokej hráčskej úrovni, Paľo sa odklonil od tvorby na predošlom albume a opäť sa chcel vrátiť k poctivej rockovej muzike, a samozrejme bola to aj možnosť privyrobenia si hudbou. Nahrali sme s Paľom jeho tretí sólový album, ktorý sa nám po hudobnej stránke páči, dokonca sa tam nájdu aj čisto metalové pasáže. Akurát ja by som si tam predstavoval pomenej slaďákov, ale to už je len detail.
S MAJSTER KAT ste verní old school thrashu, v súčasnosti sa kapely sústredia buď na neothrash alebo na metalcore, kde thrash tvorí dôležitú súčasť. Kedy ste tento štýl objavili a ktoré kapely vás vo vašej kariére najviac ovplyvnili?
No, my máme skôr pocit, že pri thrashcorových a neothrashových kapelách už ten thrash nenapĺňa svoj pôvodný účel. Neviem, či hráme typický old school thrash, sústredíme sa na spojenie techniky, tvrdosti a melodiky a hlavne nemáme v úmysle kopírovať už nejakú existujúcu hudobnú líniu. Ovplyvnilo nás veľké množstvo kapiel, každý z členov MAJSTER KAT by asi vymenoval iné svoje srdcovky, zhodneme sa však na na československej scéne 80. – 90. rokov a kapelách ako ARAKAIN, TITANIC, TUBLATANKA, VITACIT, stará METALINDA atď. Zo zahraničných kapiel, nechcem hovoriť za ostatných, mňa najviac ovplyvnili BLACK SABBATH, REALM, VENDETTA, TESTAMENT, VAN HALEN, ATHEIST, NOCTURNUS, ARTILLERY, DESTRUCTION, JUDAS PRIEST atď.
Foto: Majster Kat
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.