PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ďalším výraznejším extrémnym headlinerom, ktorý nedávno navštívil Košice, sa stali legendárni VADER oslavujúci svoje úctyhodné výročie s poradovým číslom 25. Pri predstavovaní účinkujúcich netreba samozrejme opomenúť ani exotických SEPTICFLESH z Grécka. Čo už pôsobilo problematickejšie, bolo miesto koncertu a predkapely, o ktorých som nič nevedel.
Miesto konania Colosseum disponovalo potrebnými vlastnosťami, aby splnilo všetky kritéria kladené na poriadnu metalovú dieru, pajzel -- doplňte si vlastné prívlastky... Absencia čerstvého vzduchu, kumulujúca sa teplota, zápach z WC ... naskýta sa len filozofická otázka, či má pre komunitu zmysel usporiadať koncert v niečom kultúrnejšom. V konečnom dôsledku je to ale samozrejme lepšie ako nič a ak sa má človek možnosť sústrediť na kvalitnú produkciu z pódia a dobrý zvuk, dá sa to zniesť (divím sa ako to prežíva flóra nachádzajúca sa v priestoroch klubu).
Nuž u prvých dvoch kapiel DEVIAN a INACTIVE MESSIAH sa to znášalo len ťažko, keďže produkcia oboch kapiel predznamenávala skôr sklamanie, než nejaký kvalitnejší zážitok. Prvá z menovaných sa prezentovala okrem chabého zvuku death metalom s nejakými tými samplami spolu s veľmi monotónnou rytmikou. Zhrnul by som to ako slabší odvar SEPTIC FLESH, pravdepodobne zvolený zámerne. DEVIAN bol asi ešte väčším zlom. Opäť sa jednalo o death metal reznutý trochou blacku, s prídavkom totálne „agro“ pódiovej prezentácie, za ktorú by sa ani RUNNING WILD nemuseli hanbiť. Bonusom bola bubeníkmi servírovaná „bramboračka“. Obe prezentácie boli hudobne monotónne s poslabším zvukom, a tak boli skôr dôvody na skepticizmus. V konečnom účtovaní ale 1:0 pre INACTIVE MESIAH.
Našťastie sme bez väčších prieťahov prekročili k prebudenému gréckemu démonovi SEPTICFLESH. Mierne rozpačitý úvod „Unbeliever“ sa rozplynul v opare fantastickej „Virtues Of The Beast“, ktorá je jednou z mojich najobľúbenejších skladieb. Od tejto chvíle ma Gréci plne pohltili svojou atmosférou – artiklu, ktorý sa podarí preniesť zo štúdiovej podoby na pódium len málokomu. Vytiahnuté zbory (samozrejme z playbacku), charizmatický démonický prejav frontmana a totálne nasadenie kapely boli kombináciou, pri ktorej sa nie celkom optimálny zvuk dal prehliadnuť. Setlist bol delený medzi novinku a „Sumerian Daemons“, z ktorého odzneli okrem spomínaných skladieb ešte „Red Code Cult“ a titulka. S komplikovanejšími novinkovými skladbami si kapela poradila taktiež viac než dobre, prepracovaná rytmika „Lovercraft’s Death” prípadne „We, The Gods“ bola pôsobivá. Okrem toho zazneli na zboroch postavená „Comunion“, náklep „Babel’s Gate” a atmosférická „Anubis“. Pohľady na toto vystúpenie sa môžu líšiť, mňa osobne však chytilo za srdce a po paralele by som musel siahnuť do minulosti, konkrétne do roku 2006 a vystúpenia MAYHEM na festivale Brutal Assault.
Poliaci VADER aj počas krátkej chvíle do výpadku elektriny jasne demonštrovali, kto bude technickým i zvukovým kráľom večera. Inak, ako profesionálny výkon sa toto vystúpenie označiť ani nedá. Ostatne, po tak dlhej dobe na scéne nik nemohol očakávať menej. Do veľkej miery bolo jasné, že na tvrdení, že bicie robia hudbu, niečo pravdy bude. Tým nechcem zatieniť zvyšok kapely, ktorá vo všetkých oblastiach pôsobila (očakávane) dokonale zohrato. Hralo sa logicky prevažne zo starších dosiek a keďže sa určite neradím medzi znalcov tvorby kapely, známych mi bolo len zopár skladieb. Tento fakt však žiadnym spôsobom neznížil pôžitok z technicky nabrúsenej produkcie bleskových sól i typickej rytmiky. Prekvapil ma Petrov vokál, ktorý bol ďaleko farebnejší, než ak ho poznáme zo štúdioviek. Potešili i osvedčené hitovky „Wings“, „Helleluyah!!!” aj prídavkový cover „Raining Blood“ od amerických SLAYER. Zásadnou výhradou by bola len krátkosť setu. Určite by všetci prítomní zvládli zopár skladieb naviac (spolu ich bolo tuším 8). Čo dodať záverom? Myslím, že tu máme nenasýtený trh a „veľké“ kapely sa oplatí sem dotiahnuť – už len snáď zohnať kvalitnejšie priestory. To si už ale asi prajem priveľa.
Fotografie: Ivin
Koncert v rámci turné na oslavu dvadsaťpäťročnice poľskej legendy VADER prebehol aj v košickom klube Collosseum, ktorého priestory sú pre niektorých menej odolných jedincov značne odpudzujúce. Tí, ktorí ale odpor dokázali prekonať, zistili, že pódium značne narástlo čo sa týka rozlohy a v klube sa vyskytol hudobný aparát, aký tam ešte nikto nikdy nevidel. Tieto pozitívne zmeny jasne naznačili, že akcia takéhoto formátu sa v Collosseu ešte neuskutočnila, no aj ten fakt, že prevádzkovateľ klubu nespí na vavrínoch. Snáď by sa pre budúcnosť ešte mohol trochu povenovať miestnej toalete, ktorej návšteva okrem spôsobenia doživotnej traumy, vás môže ľahko pripraviť aj o obsah žalúdka alebo o zdravie. No ale vrátim sa radšej k samotnej akcii a k tomu, čo sa dialo na pódiu. „Veľký“ profi mix a zvukový aparát sľubovali výborný zvuk, ktorý sa ale dostavil až s hviezdou najväčšou. INNACTIVE MESSIAH a DEVIAN mali značne utopené gitary, čo bolo zjavne aj zvukárovým zámerom a priznám sa, že tomuto zvyku takto potápať predkapely som dodnes neporozumel. Tvorbu týchto dvoch bánd nepoznám a z koncertu som si vďaka zvuku odniesol len nechuť s tým čokoľvek urobiť. Z tej trošky, ktorú som bol schopný vnímať, sa mi viac pozdávali Gréci INNACTIVE MESSIAH, ktorých priamočiarejší death-black mi sedel viac ako švédske melodicko-blackové odrhovačky v podaní DEVIAN, ktoré mi pripadali viac smiešne ako vážne a hlavne značne neúprimné.
Čiastočne zlepšenie zvuku prišlo s ďalšími Grékmi a jedným z dvoch ťahákov večera - so skupinou SEPTICFLESH. Ich tvorba mi nikdy neučarovala natoľko, aby som ich kariéru sledoval podrobnejšie, no aj napriek tomu som sa tešil. Žiaľ, aj zlepšený zvuk bol riadne rozhádzaný - gitary pochované pod tón(a)mi produkovanými počítačom. Tieto akože klávesy svojou hlasitosťou a monotónnosťou doslova ubíjali atmosféru, ktorú mali pôvodne živiť. Škoda, pretože inak boli Gréci vo výbornej forme, ktorú si vychutnali hlavne tí fanúšikovia pod pódiom, ktorí sa v ich tvorbe vyznajú viac ako ja.
Ako poslední nastúpili na pódium oslávenci spoza našej severnej hranice. Aj napriek tomu, že sa VADER už dávnejšie prehupli cez horizont a dnes ich už možno považovať za hviezdu zapadajúcu, stále sú akvizíciou, ktorá dokáže zvalcovať fanúšikov v publiku silou výbuchu supernovy. Perfekcionistiká a dychberúca show bola vo väčšine zameraná na staršiu tvorbu poľskej úderky, čo bolo aj vcelku logické, veď skupina oslavovala štvrťstoročnicu. No keďže všetko podstatné o VADER už napísal môj kolega v hlavnom článku, ja prihodím iba dva postrehy. Z balkóna som mal dobrý výhľad na gitaristu Mausera, ktorý by sa so svojím zaujímavým postojom a pohybmi určite nestratil ani v Modrej Ustrici. Nakoniec ma VADER nepotešili, ako prídavok dali len jedinú skladbu, hoci podľa pôvodného plánu mali hrať ešte štvrťhodinu - takže na záver odznela ich najznámejšia koncertná skladba „Raining Blood“ (SLAYER).
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.