OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Jedna z najzaujímavejších a zároveň snáď najmenej docenených kapiel v histórii rockovej hudby je v roku 2008 v neuveriteľnej forme. Legenda z Texasu, ktorá hrala grunge dávno predtým, ako ktokoľvek tušil, že niečo také existuje, pôsobí na svojej aktuálnej nahrávke, symbolicky nazvanej "XV" neskutočne dynamicky, živo a vzrušujúco. Pri poohliadnutí sa za nedávnou minulosťou, keď KING´S X na posledných albumoch pre vydavateľstvo Metal Blade Records vyslovene "dodoutnávali", je táto skutočnosť obzvlášť prekvapujúca a pre dlhoročného fanúšika viac ako potešujúca.
Vieš, každý deň vidím Boha
Všade vôkol mňa, blízko i ďaleko
Ak si myslíš, že si lepší ako ja
Nezabudni sa za mňa pomodliť
("Pray")
Ľahká irónia, vyrovnanosť, zrelosť - to všetko srší z nových textov KING´S X nielen v prípade úvodnej "Pray", v ktorej sa fantastickým spôsobom naštartuje "groove machine", a nielen v tejto jedinej, tématicky na náboženstvo zameranej skladby. Napokon, ak ste počuli strhujúci, priam kazateľský záver songu "Believe" z výborného živáku "Live All Over The Places", určite viete, aký postoj zaujíma Doug (aktuálne Dug) Pinnick v tejto problematike. Pre KING´S X veľmi citlivej a dôležitej, keďže ich albumy sa kedysi vo veľkom predávali v obchodoch s kresťanskou hudbou - až do momentu, keď sa Dug v roku 1998 priznal k svojej homosexualite, čo kapelu stálo pekných pár tisíc "tak trochu" netolerantných fanúšikov.
Albumu "XV" výrazne sluší zvuk, ktorý pre KING´S X vykúzlil slávny producent Michael Wagener. Hudba kapely, ktorá báječným spôsobom dokáže skĺbiť hutné metalové riffy podladenej gitary s bluesovými cítením, funkovou roztopašnosťou, melodikou štadiónového rocku a citlivými beatlovskými vokálmi, je tu veľmi umne podaná v podobe, ktorá reflektuje celú jej doterajšiu históriu. Svetlú, optimistickú stránku prvých rokov kariéry, rovnako tak temné, drsnejšie obdobie albumov "Dogman" alebo "Tape Head". Inými slovami, "XV" predstavuje KING´S X v absolútnej dokonalosti. A nielen to, fajnšmeker bez problémov zachytí aj presahy zo sólových či vedľajších projektov, ktorých má táto trojica výnimočných muzikantov naozaj požehnane. SUPERSHINE alebo POUNDHOUND ("Rocket Ship" znie ako mladšia sestra skvelej "Jumpin" z dosky "Pineappleskunk"), TY TABOR a jeho sólovky (všetky tradičné "lennon-mccartneyovky", ktorými je novinka vyšperkovaná - najmä krehké "Julie" a "I Don´t Know").
Počúvať tie nádherné vokály, vychutnávať si tú pestrú, miestami riadne našlapanú, inokedy melancholickú, upokojujúcu muziku, to je pre dlhoročného priaznivca tejto formácie naozaj slasť. Skvost s hlavičkou "XV" je u mňa celkom zaslúžene jeden z kandidátov na album roka.
Pomerne nečakaná, o to radostnejšie prijatá nová kolekcia výnimočných skladieb od výnimočnej kapely. Ak máte radi KING´S X, budete sa oblizovať až za ušami. Ak ich nepoznáte, padnete na zadok.
10 / 10
Dug Pinnick
- spev, basgitara
Ty Tabor
- gitara, spev
Jerry Gaskill
- bicie, spev
1. Pray
2. Blue
3. Repeating Myself
4. Rocket Ship
5. Julie
6. Alright
7. Broke
8. I Just Want To Live
9. Move
10. I Don´t Know
11. Stuck
12. Go Tell Somebody
13. Love And Rockets (Hell´s Screaming)
14. No lie
XV (2008)
Ogre Tones (2005)
Live All Over The Places (2004)
Black Like Sunday (2003)
Manic Moonlight (2001)
Please Come Home... Mr. Bulbous (2000)
Tape Head (1998)
Best Of King´s X (1997)
Ear Candy (1996)
Dogman (1994)
King´s X (1992)
Faith Hope Love (1990)
Gretchen Goes To Nebraska (1989)
Out Of The Silent Planet (1988)
Vydáno: 2008
Vydavatel: InsideOut Music
Stopáž: 54:06
Produkce: Michael Wagener
Studio: WireWorld Studio
KINGS X, okolo ktorých sa už roky točí niekoľko škatuliek ako rock, grunge, progres, či metal, patrili v mojom prípade roky ku kapelám, ktorých existenciu som vždy skôr registroval než ich počúval a vyhľadával. Na novinke nájdete kúsok zo všetkého uvedeného, tvrdšie polohy bez siláckych póz a klišé, solídny hráčsky základ, ktorý nepotrebuje poslucháča presviedčať o svojich technických zručnostiach prostredníctvom absurdne komplikovaných zdĺhavých vyhrávok a to všetko zabalené do nenásilných melódií podporených nenúteným civilným spevom. Kladenie dôrazu na melódiu a zrozumiteľnosť na primeranej dĺžke skladieb s tradične inteligentným textom sa KINGS X v prípade „XV“ darí na jednotku s neuveriteľnou ľahkosťou, takže tento krát by vám nemalo nič brániť zdieľať Rudiho nadšenie a hodnotenie.
Výborné album
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.