Niekedy stačí tak málo. V prípade BLACKTUSK napríklad stačilo počas listovania jedného z početných internetových hudobných blogov vidieť promo fotografiu troch drevorubačov v rifľových vestách s rozmazaným corpsepaintom, blížiacu sa dokonalosti legendárnej fotky SAINT VITUS na zadnej strane dnes kultovej dosky „Born Too Late“, a záujem bol na svete. Po informácii, že ich debutový album „Passage Through Purgatory“ vychádza na labeli Hyperrealist zastrešujúcom aj počiny kapiel ako BARONESS, KYLESA, či dokonca ALCEST (americké vydanie vinylu), bolo jednoducho nutné vypočuť si túto nahrávku.

Sklamanie sa našťastie nekoná a s nástupom krátkeho úvodného intra začnú BLACKTUSK svojou výbušnou zmesou všetko valcovať pekne od podlahy. Pritom vôbec neruší, že bola vyskladaná z nie príliš pôvodných prísad. Ostatne, na vlne požičiavania si zo všetkých smerov sa zviezla nejedna kapela, čo platí napríklad o spriaznených KYLESA či CAVITY. Deväť kúskov a jeden bonus totiž zahŕňa kombináciu štýlov od tvrdého punku a HC s kričanými viachlasými vokálmi na spôsob ranej tvorby NEUROSIS, poriadnej dávky strhujúcej priamočiarosti MOTÖRHEAD, sludgeovej váhy a stonerrockovej ležérnosti s často melodickými riffmi. Miestami pripomínajú ambicióznejších kolegov MASTODON, avšak bez rôznych technických a progresívnych ozdôb. BLACKTUSK jednoducho len spustia svoj špinavý rock and roll a neuberú plyn až do konca. Nízkorozpočtový infantilný videoklip k „Fixed In Ice“ alebo názvy skladieb ako „Call Of The Sewer Rat“ navyše dávajú tušiť nie celkom seriózny a správnym smerom uletený textový záber, čo možno považovať za ďalšie významné plus.

BLACKTUSK možno nie sú významnou kapelou a určite neprinášajú nič nové. Je to len jedna z mnohých malých kapiel, ktorých len baví hrať hudbu inšpirovanú známejšími menami pre svoje vlastné potešenie, vymetanie malých špinavých klubov a hŕstku fanúšikov. A to niekedy nemusí byť práve málo.