Podľa pôvodných plánov mali akciu otvárať domáci brutálni deathmetalisti CONTEMPT, no zásluhou meškania pri zvučení sa im ušlo len sľubu, že môžu hrať ako poslední. Ich vystúpenie, takpovediac po funuse, sa aj konalo a dokonca po vystúpení BENEDICTION ostala v „sále“ necelá polovica ľudí, čo možno považovať za značný úspech. Technický a ultrarýchly death metal vraj riadne potešil zostávajúcich, poniektorí dokonca hovoria aj o najlepšom zvuku za celú akciu. Nanešťastie neviem posúdiť, nakoľko majú pravdu, pretože som sa už vtedy v Collosseu nenachádzal. Škoda, radšej by som videl CONTEMPT, ako prvé dve predkapely.

Už v úvode spomínaný zvuk bol najväčším problémom a zároveň aj nepriateľom Švédov NOMINON. Zvuk bol natoľko hrozný, že mne, neznalému akejkoľvek tvorby tohto zoskupenia, pripadalo ich vystúpenie ako jeden veľký „brajgel“. Bordel v podaní totálnych amatérov a priodvážnych „muzikantov“. Nemôžem ani teraz povedať inak ako: „dnes už môže ísť na turné hocikto“. Možno ich naozaj značne poškodila zvukárova neschopnosť (alebo si boli sami na vine?), no mám taký dojem, že ani krištáľový zvuk by ich povesť v mojich očiach nezachránil.

Legenda nemeckého thrash metalu HOLY MOSES ma prekvapila jediným faktom (a to ešte pred samotným koncertom): svojou aktívnou existenciou. Novinkou bolo pre mňa aj to, že každé dva-tri roky vydávajú album. Spomínam si ešte na ich album „The New Machine Of Liechtenstein“ (1989), ktorý som ako adolescent poznal „odpredu aj odzadu“. Zdá sa vám, že začínam s nostalgiou? Musím, pretože presne o tom bolo celé vystúpenie HOLY MOSES. Drevný, už roky nemenný thrash metal nemeckého strihu predviedli HOLY MOSES s plným nasadením, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna skupina. Len škoda, že ich snaženie vo mne vzbudilo asi po tretej skladbe jedinú emóciu - nudu. Tú na chvíľku odpútala jedine speváčka (ak sa jej chrapot dá nazvať spevom) Sabina Classen, ktorej som sa pokúšal uhádnuť vek. Dvadsaťsedem rokov jej potĺkania sa po pódiách sa na nej veľmi neodrazilo a napokon som na tipovanie rezignoval. Úplne na záver ich show som zaregistroval niekoľko „hitov“, ktoré skupinu preslávili a ktoré samozrejme zožali najväčší úspech u publika. Môžem skonštatovať, že moje sledovanie tak NOMINON, ako aj HOLY MOSES bolo zbytočne stráveným časom. Nebyť stále nie práve najlepšieho zvuku, možno by som bol k HOLY MOSES aj zhovievavejší...

BENEDICTION začali zostra a konečne som mohol skonštatovať aj značné zlepšenie zvuku, i keď ani počas ich vystúpenia sa nezlepšil k úplnej spokojnosti. Hlavne už ale nešlo o žiadnu nudu a ani o akékoľvek muzikantské trápenie sa. BENEDICTION síce nepatria ku ktovieakým nedostižným inštrumentalistom, no svojmu menu a štýlu rozhodne neurobili hanbu. Okrem novinky „Killing Music“ siahali Birminghamčania hlavne ku klasikám zo všetkých svojich doterajších albumov a publikum „doslova“ utĺkli svojim death metalom, ktorý aj napriek riadnej dávke oldschoolovosti dokázali obohatiť a poriadne oživiť. Dĺžka vystúpenia Ostrovanov sa riadne natiahla, no aj napriek tomu ich publikum nechcelo pustiť, čo líder BENEDICTION okomentoval asi takto: „No dobre, tak vám ešte niečo zahráme, ale pamätajte, my nie sme žiadne hviezdy, keď zlezieme z pódia už sa nevrátime. Nepotrebujeme klamať a hrať sa na vynútený návrat!“. Počas svojej show stihli aj zablahoželať (asi) toumanažérovi, ktorý oslávil v ten deň narodeniny a ako darček dostal tortu. Výborný set BENEDICTION bol náležitou náplasťou na rany spôsobené predkapelami.

Fotografie: Ivin