Konsolidovaný koncertný program sľubovali liverpoolskí melancholici už počas letných festivalov. Čas na poriadne turné prišiel v októbri, i keď novinkový album je stále v nedohľadne a od toho predošlého uplynulo už pol dekády.

ANATHEMU na tomto výjazde na kontinent sprevádzajú DEMIANS, akvizícia progrockového labelu InsideOut. Hudba týchto Francúzov sa k hlavným hviezdam hodila: DEMIANS sú klasické trio gitara-basa-bicie, svoje inštrumentálne schopnosti nechávajú defilovať na pozadí a navonok sa prezentujú príjemnou porciou na posluch v dobrom slova zmysle nenáročnej rockovej muziky. Myšlienky na tuzemských ANIMÉ sa ponúkali sami. Škoda, že ku koncu setu DEMIANS predsalen trochu popustili opraty a záverečné skladby rozriedili príliš naťahovanou stopážou.

Od tria bratov Cavanaghovcov a ich obvyklej kompánie (bohužiaľ chýbala bubeníkova sestra a speváčka Lee Douglas, ktorej hlas od „A Natural Disaster“ ozvláštňuje tie zaujímavejšie momenty v produkcii ANATHEMY) sa čakalo dosť, zvlášť, keď festivalové sety naznačili opätovný návrat do formy.

Nanešťastie – ako už niekoľkokrát – ANATHEMA ukázala, že nie vždy dokáže držať krok s vysokými očakávaniami a lepší výkon podáva v pozícii outsidera. Zdá sa, že mozog kapely Danny v uplynulých rokoch opakovanie naráža na hranicu svojich možností. Začiatok dramaturgicky nevyváženého setu patril menej výrazným položkám, aby ho nasledoval blok noviniek, odštartovaných už pomerne dlho do playlistu zaradzovanou piesňou „Angels Walk Among Us“. Rozpačitý dojem z väčšiny skladieb našepkáva, že tvorivé problémy sa môžu preniesť aj na dlho očakávanú štúdiovku – akoby to ANATHEMA, ktorá na dlhé mesiace ostala bez nahrávacej zmluvy, tlačila nasilu s pocitom, že „musí“ ísť o úspech. Teda niečím, čo ju prenasleduje už od „A Fine Day To Exit“.

Nečudo, že problémami s Dannyho aparátom a nie stopercentným zvukom poznamenaný koncert mal svojich zopár vrcholov v momentoch, ktoré sa obracali dozadu. Piesne zo s odstupom času najvydarenejšieho albumu „Alternative 4“ nechýbajú na žiadnom vystúpení – význam tohoto albumu len zvýrazňuje fakt, že ANATHEMA predávala tričká s motívmi len dvoch dosiek: čerstvej polovýberovky „Hindsight“ a práve „alternatívnej štvorky“. Na „Shroud Of False“, „Empty“ a „Fragile Dreams“ sa nedá nič pokaziť, rovnako ako na trpko smutnej „Temporary Peace“, reprezentujúcej „A Fine Day To Exit“. Z ešte stále aktuálneho počinu „A Natural Disaster“ vydržali len „Flying“ (uvádzala Dannyho akustický sólo blok, v ktorom odznela „Are You There?“) a vokodérová „Closer“; absencia Lee Douglas znamenala vyradenie nádhernej titulnej skladby.

Skutočný klimax však prišiel s najstaršou piesňou: „Sleepless“ bola prekvapením pre väčšinu návštevníkov. Najmäkšia skladba z najtvrdšieho albumu skupiny upútala jednoduchosťou, kontrastom medzi rezignovaným vokálom v slohách a volaním „Pomôž mi s mojím bremenom“ v refréne.

Po takmer dvoch hodinách ANATHEMA zložila nástroje a bez prídavku odišla definitívne do šatne. Oblak rozpačitosti, ktorý nad Cavanaghovcami visí už zopár rokov sa však nad pódiom vznášať neprestal.

Foto ilustračné