Slovenští Lunatic Gods mají na svědomí skvělé (v jejich diskografii již třetí) album The Wilderness. Toto je už nějaký ten pátek venku a proto jsem ihned po zveřejnění recenze na MetalManii neváhal kontaktovat s žádostí o rozhovor frontmana a kytaristu "šílených bohů" Hiraxe. Zároveň se naskytla příležitost vyzpovídat i nového člena sestavy Lunatic-ů, klávesačku Lu, jenž rovněž neunikla mým zvídavým otázkám.

Ahoj Hirax, zdraví Ťa dalas z MetalManie. Najprv mi dovoľ pogratulovať k zaslúženému úspechu slovenských hokejistov na MS! Pekne ste to tým Rusom natreli! U nás vam fandila naprostá vačšina ľudí!
Ďakujem. Slovensko potrebovalo niečo takéto. Konečne som pochopil vašu radosť, ktorú ste prejavovali vždy při vaších víťazstvách. Takú spolupatričnosť som na Slovensku nezažil od nežnej revolúcie ...

Na úvod obligátna otázka. Vaša výborná placka The Wilderness je už nejaký čas vonku. Aké sú na ňu ohlasy a reakcie, či už z domova alebo zo zahraničia?
Ohlasy sú veľmi pozitívne, ešte neprišla vyslovene zlá recenzia. Vytýkajú nám síce niekedy obal, anglickú výslovnosť, prípadne niektoré zpevy, ale to sú všetko oprávnené body kritiky. Čo sa týka ohlasov na muziku a aranžmány, prekonávajú recenzie aj debut „INHUMAN AND INSENSIBLE“, čo sme naozaj nečakali.

Vaša prvá platňa „Inhuman And Insensible“ vyšla v roku 1996 u talianskej spoločnosti Polyphemus records, čo bol zároveň i váš posledný počin u tohoto labelu. Z akého dovodu nedošlo k vašej trvalejšej spolupráci s talianmi?
To vydavateľstvo išlo od desiatich k piatim. Po našom debute vydali ešte nejakých 5 titulov, ale bolo to už iba kopanie do mŕtvoly. Ten label proste zanikol, takže nebola možnosť spolupracovať a na druhej strane, už by sme ani my asi nechceli. Spravili v tej dobe pre nás veľa, veď sme boli úplne neznáma kapela a to je vždy problém aspoň ako takju presadiť ...

Muziku Lunatic Gods obstaráváš skoro výhradne Ty sám. Kde berieš inšpiráciu pre svoju tvorbu? Myslím si, že určite rád počúvaš aj vážnu a avantgardnú hudbu. Ako prebieha skladanie muziky? Si v tomto smere „diktátor“ alebo Ti do toho aj niekto zasahuje?
Skladám klasicky – chytím gitaru a hrám. Je to však dosť zriedkakedy . Tak raz za mesiac chytím gitaru a zložím rovno dve – tri skladby, z čoho sa však vačšinou tretina nechytí. Celkom ma teší, že napriek tomu, že už tak necvičím, tak to zo mňa stále ide. Do ničoho sa nenútim a tak veci, ktoré vymýšľam, sú naozaj hrou môjho ducha. HAHA. No a to čo doma vymyslím, prinesiem do skúšobne a skúšame do toho s Psychom spraviť bicie. To je vačšinou psycho, lebo ja si to vždy predstavujem úplne ináč a zrazu to je niekde úplne inde ... Každý si potom vymýšľa svoje party, do ktorých nikomu nič nevravím. Spevy teraz aranžuje Horár, je v tom naozaj zbehlý a prichádza z mnohými nápadmi, ktoré by mňa ani nenapadli. Teraz doniesla jednu skladbu aj naša klávesáčka Lu. Určite dostane v budúcnosti viacej miesta. Hrá výborne, len ju třeba ešte trošku vyformovať ... (hmm. pod tím se dá představit ledacos – pozn. autora)
Áno, počúvam veľa alternatívy. Sadist a Fleurety milujem ... Ale počúvam aj veľa klasických death, black či grindových kapiel, ktoré majú už svoj štýl a neprinášajú nič nového.

K nahrávaniu The Wilderness ste nakoniec zvolili asi to najlepšie štúdio na Slovensku – Exponent. Čí to bol nápad a ako si spokojný s výsledným zvukom? Nemyslíš si, že kapelám nahrávajúcim v Exponente hrozí podobný jav, ako vo Švédsku, kde sa stalo veľmi populárné štúdio Abyss a všetky kapely nahrávajúce v tomto štúdiu zneli veľmi podobne?
Po zlej skúsenosti pri nahrávaní albumu „Sitting By The Fire“ u nás v Martine sme sa rozhodli ísť opať do osvedčeného Exponentu. Nech si hovorí každý čo chce, v Exponent-e majú veľké skúsenosti a ich nahrávky hovoria sami za seba. Aj náš ďalší album pôjdeme točiť určite tam. Veľa slovenských kapiel skúša iné štúdiá, ale zvuk, ktorý tam dosiahnu vačšinou nedosahuje úrovne Exponent-u.

A k tej jednoliatosti len toľo, že veľa závisí aj od aparátu, ktorý si kapela do štúdia doniesie, ako aj od skúseností jednotlivej kapely. Tu ešte nie sú také silné producentské osobnosti, ktoré by ovplyvnili zneni albumov na ich jednotný obraz.

Blíží sa leto, čas festilov. Kde vás možu českí fanúškovia v letných mesiacoch vidieť naživo? Určite nevynecháte tento ročník Brutal Assault, že? Já osobne som veľmi zvedavý na živú prezentáciu vášho materiálu.
Budeme hrať hlavne veľké slovenské fesťáky ako napríklad KLIKKFEST či CORGOŇ FEST. V Čechách určite Třinec a samozrejme opať po troch či štyroch rokoch aj BRUTAL ASSAULT. NUCLEAR STORM vrak tento rok nebude a na OBSCENE sme asi mimo škatuľky ...

V martinskom rádiu Rebecca moderuješ reláciu zameranú na metalovú muziku. Určite je to veľmi zaujímavá práca a ja sa priznám, že Ti ju úprimne závidím. Aký je záujem poslucháčov o tento typ relácie? Myslím si, že hlad po rockovej/metalovej muzike v médiách je pomerne veľký, aj keď si to odopovední ľudia neradi priznávajú.
No trošku Ťa poopravím. Na rádiu Rebeca bežala metalová relácia „METELICA“ a moderovalu ju spevák skupiny Editor „DOCTOR“. Ja som mu len pomáhal naplňovať obsah novinkami. Žiaľ, už ani táto relácia na Slovensku nebeží, je zrušená. Na Slovensku tým pádom zostali len rádia Flash, Hviezda, ROCK FM A Frontius, kroré ešte majú nejakú metalovú reláciu. Po tom, čo som ich jeden čas narátal na Slovenskü 11, je to dosť zlé ...

Je nejaká kapela zo slovenskej scény, ktorá Ťa v poslednej dobe dost pozitívne prekvapila? Čo by si mi doporučil, aby som si každopádne nenechal újsť?
Dosť ma prekvapilo RAVENARIUM s ich druhým albumom a blackový ORKRIST s ich debutom.

Odbočme trošku od muziky. Viem o Tebe, že si prvé roky svojho života prežil v „horníckej“ Ostrave a potom si sa presťahoval do Martina. Cítíš sa viac slovákom, čechom alebo čechoslovákom? Ako si nieslo rozdelenie Československa pred desiatimi rokmi? (ani sa mi nechce verit, že je to už desať rokov)
Po výhre Slovenska v hokeji sa cítím teraz jednoznačne Slovákom ... HAHA. Ale ináč sa cítím asi Čechoslovákom. Mali vtedy spraviť referendum, aby o tom rozhodli ľudia a nie politici. Za 30 rokov sa opať spojíme, pohoda ...

Nakoniec si teda zakotvil na Slovensku, konkrétne v Martine. Je nejaké krásné miesto v okolí Martina, ktoré by si doporučil k návšteve, prípadne k výletu, či turistike? Z okolia poznám akurát Sulovské skaly, ktoré som navštívil ešte ako pionier:-)
Martin sa nachádza v krásnej kotline. Celý je obklopený nádhernými horami, konkrétne Veľkou a Malou Fatrou. Spýtaj sa Radima Chroboka z českého The End records a bývalého Love History, ten tu bol nedávno chodiť po horách. Vidíš, toto je vlastne odpoveď na Tvoju otázku, odkiaľ čerpáme inšpiráciu – Dalas, neuveríš, ale z hôr.

Tento rok myslím že v septembri sa konajú na Slovensku parlamentné voľby. Díváš sa ne s nádejou alebo so znepokojením? Aby som pravdu povedal, hlavný podieľ na tom, že som zo Slovenska odišiel, má tatko Vladko a jeho spolok a keď občas sledujem predvolebné odhady zo Slovenska, nemám z toho dobré pocity.
Nestarám sa o veci, ktoré mi berú proti moje vôľi energiu a ktoré nemôžem priamo ovplyvniť. Voliť pôjdem, to je jedno koho, len určite nie toho kokota Mečiara. Ano, vyhrá Vlado, ale dúfam, že sa vytvorí proti nemu nakoniec silná koalícia, takže opat nebude vládnuť, aj keď voľby vyhrajú ...

Poďme ale k veselejším veciam. Slovenským hokejistom sa podaril historický úspech v podobe titulu Majstrov sveta. Ako si prežíval tieto krásne chvíle? Sledoval si zápasy niekde na námestí alebo v hospůdke? Oslava musela byť určite veľmi búrlivá!?
Slovenský hokej čakal na takýto úspech už veľmi dlho a podľa mňa to je vrchol súčasnej generácie Bondru, Pállfyho a spol.
Prvú tretinu som pozeral s frajerkou doma, ale potom som jej povedal, že ideme na námestie. Vedel som síce, že z hokeja budem mať hovno, a tak sa ja stalo. Tá atmosféra ale za to stála. To som ešte nezažil, to bolo niečo neskutočné. To bol otvorený vodopád radosti. Kričali sme, obímali sme sa, gratulovali si, proste vačšie prejavy prirodzenej radosti som nikdy nezažil. Národ sa úplne spojil v jednu dušu. Pil som potom až do rána. Zavrel som 4 krčmy, z piatej som radšej odišiel taxíkom domov, lebom som už nevedel, ktorá bije ... Proste na šrot ... Až na druhý deň som si v kľude pozrel celý zápas. Nahral som si ho na video. Tú pásku asi nepremažem a budem ju púšťať deťom ...

Ešte nachvíľu spať k muzike. Aký je Tvoj pohľad na domáce(myslím SK a CZ) ziny, či už papierové alebo elektronické? Aké z nich čítaš a sleduješ a čo si myslíš o „veľkých“ rockových magazínoch, akým je napríklad SPARK? Myslíš si, že internetové ziny majú budúcnosť? Pokiaľ mám hovoriť za seba a celú MetalManiu, tak je to hlavne o nadšení, chuti a zapáleniu pre vec, inak nemá cenu sa do niečoho púšťať.
Myslím si, že česká a slovenská scéna je veľmi dobrá.
Predpokladám obrovský prielom východnej scény, niečo také, ako bolo so Švédskom či Nórskom. Kvalitou hudby na to jednoznačne naša scéna má ... Čo sa týka médií, predpokladám, že sa udržia iba silné tlačené magazíny a ziny. Ostatné zaniknú. Tu síce internet nie je ešte tak rozšírený ako na západe, ale aj to je otázka pár rokov. Ja osobne čítam radšej z papiera, ale keď sa jedná o rýchlosť informácií, tak nie je čo riešiť. Bez webu a mailovej komunikácie si už ani neviem predstaviť underground. Už sa mi ani nechce veriť, že som niekedy komunikoval iba poštou ...

Hirax, ďakujem Ti za Tvoj čas a prajem Tebe a Lunaticom eště veľa chuti a tvorčích síl. Chcel by si vzkázať niečo na záver? Niečo hlboké a múdre?:-)
Hlboké a múdre? Napadá ma hlboké a vlhké, ale to by asi nebolo moc múdre ...
Dnes nemám filozofický deň, majte sa všetci fajn, Hirax!

Novým členem sestavy Lunatic Gods se stala klávesačka Lucy, která se už podílela i na nahrávání The Wilderness. Řekl jsem si, že by bylo velmi zajímavé vyzpovídat kromě frontmana a zakládajícího člena (Hiraxe) i novou tvář, kterou představuje právě Lucy. Náš rozhovor se kromě hudby dotýkal i dalších témat. Dosti zdržování, hurá do toho!

Ahoj Lucy. Úvodom mi dovoľ Ťa pozdraviť a popriať pekný deň na Slovensko. Si nový (siedmy) člen Lunatic Gods, ale na tvorbe poslednej platňe The Wilderness si sa podieľala ešte ako hosť. Ako sa z hosťovania stalo plnohodnotné členstvo v kapele a ako si sa vôbec k Lunaticom dostala?
Ďakujem Ti za pozdrav, aj ja zdravím každého do čiech. Odpoveď na túto otázku je veľmi dlhá no pokúsim sa to skrátiť. Všetko sa to začalo Jedného pekného dňa, keď mi zadrnčal telefón a na Druhej strane bol Hirax. Zrovna vtedy potreboval človeka, ktorý by mu nahral na album klávesy. A tak poprosil mňa. Ja som ponuku prijala a šli sme do štúdia. Po tom, ako sa dokončil materiál som odišla pokračovať do kapely v ktorej som aktuálne pôsobila. Takto som si nažívala asi rok a nakoniec som od nich odišla kvôli medziľudským vzťahom. To znamenalo, že som nikde nehrala.
Tento krok sa stal osudným, pretože som si uvedomila, že bez kapely sa asi zbláznim. V kríze som napísala Hiraxovi mail, že sa chcem vrátit a že či ma nechcú späť ako členku. Nasledovali kapelné rokovania o tom či ma zoberú medzi nich. A hádaj ako to dopadlo...

Ako si sa vôbec k muzike dostala? Bol to klasický postup - v detstve Ľudová škola umenia a nekonečné hodiny strávené cvičením, zatiaľ čo sa ostatné decká naháňali po sídlisku, ale si bola samouk, ktorý svojou pevnou vôľou zdolával úskalia hudby?
Nie, nie, moji rodičia nepodporovali môj záujem o hru na klavír. Mala som taký malý synťáčik na ktorom som ako decko s krpatými prštekmi brnkala fotrovcom na nervy. Ale potom, keď som prišla na strednú školu, stalo sa vykúpenie. Klavír sme mali ako povinný predmet, takže tu som sa konečne mohla začať realizovať. Mama mi kúpila kláves a už ako tretiačka som začala hrať v kapele.
Profesorka klavíra si preto na mňa zasadla. (Týmto ju pozdravujem!)

Ovládaš ešte niektoré iné hudobné nástroje okrem klávesových?
Hrám ešte na zobcovú flautu, na gitaru sem-tam, rodičom na nervy, spievam v profesorskom Martinskom zbore,potom ešte ovládam orfový inštrumentál hahahahaha.

Pôsobila si pred vstupom do rád Lunatic Gods ešte v nejakej inej kapele? Ak áno o aké kapely sa jednalo a akú muziku produkovali?
Áno, ako som už spomínala pri prvej otázke. Ale nedodala som, že moja úplne prvá kapela hrala hard rock. U nasledovnej partii Disloyal som pritvrdila, lebo hrajú niečo ako gothic-black s prídavkom trashu a iných odrôd metalu. A u Lunaticov chcem ostať.

Keď som sa bavil s Hiraxom, hovoril mi, že v tvorbe Lunatic Gods dostane Tvoj hudobný prejav viacej priestoru, než doteraz. Aký to bude mať význam pre ďalšie hudobné smerovanie "šialených bohov"? Máme se pripraviť na ďalšie nečakané a prekvapujúce momenty?
Hehe, no pravdu má Hirax, teraz to už nieje práca hosťa v kapele, ale je to práca člena a člen má dať do svojej kapely všetko čo dokáže. Možno je to aj tým, že po pár skúškach zistil že som lepšia ako ex-King- nech mu dá Boh zdravia, hahah no a tak začal na mňa “dupať“. Pripraviť sa môžete na kvalitnejšie spracovanie kláves ako na doterajšej produkcii Lunatic Gods. Bude ich tam viac, ako na albume The Wilderness. A nápady budú chytľavejšie. Teraz robíme jednu moju skladbu, chalanom sa páči, mne sa páči bude sa páčiť všetkým haha.

Veľmi často diskutovým tématom sú ženy v metalovej muzike. Mnoho ľudí tvrdí, že ženské sa k metalovým kapelám pridávajú len preto, aby balili na koncertoch chlapov a že v skutočnosti nemajú k metalovej muzike žiadny vzťah. Podľa mňa je to blbosť. To samé sa dá určite povedať aj o chlapoch. Ako sa na túto problematiku díváš Ty a aký je vôbec Tvoj vzťah k metalu?
U mňa to neplatí. Načo by som ja balila chalanov ?!? Ostatní nech si na koncertoch robia čo chcú. Nech si chlapi balia baby a nech baby balia chlapov a nech baby balia baby a nech chlapi balia chlapov, čo sa deje na koncerte mi je skoro jedno, pre mňa je podstatná dobrá atmosféra a zábava. Keď balenie pomôže niekomu dobre odohrať koncert nech to robí, ale ja to nepotrebujem. Apropo :Ja sa aj tak niekedy správam ako chalan. Takže niekedy keď sa na mňa pozriete, tak ma nezaradíte ako ženu v kapele, ale ako chlapa hehehe.
Môj vzťah k metalu ? Neznášala som gitarovú muziku, chodila som na diskotéky a tak... a potom sa stal taký paradox, že moja zarytá katolícka spolužiačka mi doniesla CD-Cradle of Filth, aby som si vypočula klávesové inštrumentálky. No lenže to by nebola Lucyferia keby si nepustila len tak zo zvedavosti hneď tie tvrdé mastenice(aspoň sa mi tak vtedy zdalo). A v tom momente ma asi trafil Amor a ja som sa zamilovala do metalu. V ten deň som zabudla na discofíliu. A doteraz som verná metalu.

Ďalším argumentom proti ženám v metalových skupinách je tvrdenie, že každá ženská skor či nejskor rozhádá mužskú časť kapely. Myslíš si, že je na tom niečo pravdy? Neobáváš sa niečoho podobného v Tvojej súčasnej kapele?
No ja neviem ako v ostatných kapelách, ale z mojej skúsenosti je to tak, že žena sa rozháda s celou kapelou, alebo z jej podstatnou časťou. Už mám skúsenosti ako riešiť problém a čoho sa mám vyvarovať v budúcnosti, takže u Šialencov sa toho nebojím.

Čo teraz počúvaš najčastejšie? Máš v súčasnosti nejakú obľúbenú platňu, ktorú by si si stále prehrávala dokola? Aká bola vôbec Tvoja prvá obľubená metalová platňa?
Jóóóój, zlatko moje, a nielen jednu. No tak verná som ostala tým čo ma do blackmetalu vtiahli, čiže COF, Dimmu Borgir, EmpEroR, Immortal, Anorexia Nervosa ma teraz chytila za srdce.... a je ich ešte veľa...

Určite máš okrem muziky aj nejaké iné koníčky a záľuby ...
Predtým než som spoznala tajo robenia muziky, som sa venovala jazde na koni, kone doteraz zbožňujem. Momentálne je to počítač, internet a moja veľká závislosť na IRC. Takže ak si chce niekto podrístať o muzike tak: nick Lucyferia alebo Sarrah hehehe

Moc Ti ďakujem Lucy za Tvoj čas venovaný MetalManii a želám Ti ešte veľa a veľa kreativity pri tvorbe (nielen) metalovej muziky!
Ďakujem Ti krásne za priestor, a ďakujem Ti nech sa aj tebe darí. Pá