Hlava EPG Rock On! Ján Poliak, sa stretáva s rôznymi reakciami na činnosť vyvíjanú jeho koncertnou agentúrou. Od obdivu a vďačnosti cez výsmech až po závisť a nenávisť. Veľmi veľa sa narozprávalo o jeho dlhoch, tvrdohlavosti a nepoučiteľnosti. Aj preto súhlasil s týmto rozhovorom, aby všetkým, či už prajúcim alebo neprajúcim, povedal, aký naozaj je, a aké dôvody ho viedli k tvrdošijnému smerovaniu za jeho cieľom. Nech už patríte k jeho obdivovateľom alebo práve naopak, nemôžete neuznať, že jeho práca v EPG je aj jeho koníčkom, ktorý ho nielen baví, ale aj celkom pohltil.

Kto je vlastne je Ján Poliak alias „Amok“?

Jeden neštastník zo Zvolenskej Slatiny, ktorý v pätnástich absolútne prepadol hudbe. Vlastne aj skôr. Myslím, že ešte pred základnou školou, keď som sa naučil ovládať gramofón, aby som nedoškriabal všetky LP čo sme mali... takže asi 1980. Ale som šťastný, že hudba existuje. (Smiech)

Kto ťa k muzike priviedol a čo za muziku si v tom osemdesiatom počúval?

ABBA, SMOKIE, talianske šlágre, všetci robili úžasné melódie. To, čo bolo na LP-čkach doma. Okrem BEATLES a Elvisa, tí mi nikdy nesadli. OLYMPIC boli tiež dobrí, z tých domácich.

Ako si sa dostal k metalu?

Ďakujem v podstate dvom ľuďom, Maťovi Ďurindovi a Láďovi Křížkovi. Neskutočný gitarový úvod skladby „Skúsime to cez vesmír“ ma dostával do úžasu a keď nastúpil Ladislav (s CITRON) a hlavne skladbou „Uragán“, bol som už v tom. Zo srdca ďakujem ľuďom, ktorí tvoria hudbu. Pomáha mi to žiť, prežiť a ísť ďalej. Mimochodom, TUBLATANKU som dodnes nevidel naživo! Musím to napraviť v marci v Březolupech pri Zlíne. Už som pozvaný. (Smiech) Ale s Maťom som volal pred koncertom KREATOR v Detve (november 2002), kedy som od neho potreboval zapožičať gitarové Marshally. KREYSON som si potom pretlačil pred SCORPIONS a JUDAS PRIEST. Sen sa plní a ja Láďovi dúfam pomaličky vraciam, čo mi kedy dal. Jeho snom bolo hrať s JUDAS PRIEST. Samozrejme že KREYSON mám stále z domácej scény najradšej. Verím, že ich turné usporiadam u nás ja a EPG.

Vidíš, aj na predkapely sa chcem opýtať, ako ich vyberáte?

Predovšetkým, od začiatku tu bola ohromná chuť popri zahraničných kapelách vyťahovať fanúšikom aj domáce, ktoré môžu hrať skvelú hudbu, ale nemajú šancu predstúpiť pred publikum väčšie ako je to klubové. Výber kapiel? To začalo vydaním CD „The Eastern Tribute To Helloween“. Oslovili sme plno kapiel, vďaka vtedajšiemu spolupracovníkovi Marekovi Faľťanovi, ktorý sa pohyboval v undergrounde, to nebol problém. Mne sa pre „Tribute“ ozvali tiež nejaké kapely, aj jeden projekt, kde som prvýkrát počul „slovenského Kiskeho“ a vďaka tomu potom vznikali ďalšie kapely a aj kamarátstva. Takže výber je vecou kamarátstva, prístupu kapely k veci, jej reklamných schopností, prípadne sme skúšali hľadať aj kapely, ktoré majú známosti, ktoré by dohodili sponzora. Peňazí nikdy nebolo...

V tejto súvislosti ma zaujíma tvoj názor na skupinu SCHYZOFÉM, možno si aj čítal môj report z košického koncertu HELLOWEEN, táto predkapela bola podľa môjho názoru strašná.

SCHYZOFÉM podľa mňa až tak strašní neboli a v tej zostave boli absolútne uletená partia. Album mi pripadal ako pokračovanie starej TUBLATANKY, a pomohli nám aj s reklamou v rádiu Viva.

Dobre, teraz poďme zas trochu do histórie. Čo stálo za nápadom, že budeš organizovať koncerty?

Keď ma vytáčalo, že musím chodiť mimo vtedajšie Československo za hudbou ktorú milujem. Ale najprv bol založený EPG (Eastern Pumpkin´s Garden) ako fanklub HELLOWEEN pre Čechy a Slovensko.

Z akého dôvodu vznikol fanklub?

Fanúšikovanie, neobmedzené fanúšikovanie, fanatizmus do hudby.

Kedy si prišiel k bodu, keď sa z fanklubu stala koncertná agentúra?

Po asi 6-7 výjazdoch do Európy. Nemecký Wacken dvakrát, Talianska Bologna raz a Miláno dvakrát, ale aj viackrát v Budapešti. Najviac si ma pamätali GAMMA RAY a neskôr FREEDOM CALL, lebo som sa orientoval na ich koncerty a na to, aby som sa dostal do pozornosti Kai Hansena. On je základ. Ale na Wackene a Gods Of Metal sme ako propagačná agentúra stretli všetkých dôležitých hudobníkov aj ich manažmenty. A bol to práve manažment GAMMA RAY, ktorí mi po asi deviatom stretnutí povedali: OK, GAMMA RAY vám na budúci rok dáme. Vtedy som sa takmer pokakal a zatiaľ tomu neveril. Bolo to No World Order turné a moja tretia zastávka na ňom, po Prahe a Brne to bola Budapešť. Samozrejme, že ma poznali kapely hlavne zo zákulisia Wackenu a Gods Of Metal, ale aj vďaka slovenskému pivu.

Spomenieš si ešte na svoj prvý koncert, ktorý si navštívil ako fanúšik?

Úplne do šialenstva ma doviedol KREYSON, ktorí mali hrať vo Zvolene v roku 1992 alebo 1991, no koncert bol zrušený práve v deň konania. Viac ako tisíc ľudí tam čakalo a organizátori ich poslali do... Ich album „Anděl na útěku“, bol bombou pre doslova státisíce ľudí v Československu, KREYSON preskočil všetky kapely, komerčné či nekomerčné, mal najväčší fanklub. Boli najväčší, ale aj najlepší. Takže prvý koncert bol rok nato KREYSON v Banskej Bystrici a až druhý HELLOWEEN v roku 1998 v Zlíne. Dovtedy ma koncerty nejako nezaujímali. Potom to už šlo.

A čo prvý, ktorý si usporiadal?

Prvé pokusy boli František Nedvěd v Banskej Bystrici tuším v roku 2000. A potom Topvar Rock Fest vo Zvolene asi ten istý rok. Niekde to mám poznačené, aj plagáty mám. Ale to bol iný Topvar Rock Fest, ako vznikol neskôr na Zelenej vode. Tento zvolenský (a aj Nedvěda) s nami skúšal robiť jeden český kolega a nedopadlo to plusom. Respektíve prišiel, že má zdroje a kontakty a že tu potrebuje domáceho zástupcu pre konanie koncertov. Mal asi päťdesiattisíc českých korún a viac nechcel zariskovať. Neskôr robil až do skončenia činnosti PEHY ich českého manažéra.

Ani vaša prvá naozaj veľká akcia nedopadla práve najlepšie, mám na mysli koncert MANOWAR v Banskej Bystrici. Čo sa vtedy udialo?

Áno, dodnes pátram po ozajstných dôvodoch, prečo som vďaka agentúram ELO a Absint (ako tichý spoločník) prišiel o všetky peniaze a meno začínajúcej agentúry. Následne ľudia neverili ani tomu, že do Detvy príde GAMMA RAY. Ale to bola čisto naša akcia takže sa aj uskutočnila. No doteraz neviem ozajstný dôvod, a stále neviem nájsť človeka, ktorý mi dodnes visí všetky peniaze, ktoré som mu odovzdal a neskôr splatil výmenou lístkov za koncerty GAMMA RAY, KREATOR a HAMMERFALL. Ale ja ho nájdem. Martin, ak to čítaš, ozvi sa mi, nech to nie je potom tak nepríjemné! Pre mňa bolo úplne prirodzené, vraziť všetky peniaze čo som mal do MANOWAR. Aj tie, ktoré boli určené na môj prvý „Gods Of Metal“ v Miláne v r. 2002. Na ten som si následne požičal.

Môžeš prezradiť o koľko si vtedy prišiel?

Momentálne je to v číslach okolo 650-tisíc korún (vyše 21-tisíc €).

Čo ťa presvedčilo v tom aby si pokračoval? Väčšina ľudí by sa po takýchto skúsenostiach na organizovanie koncertov vykašľali.

Nedokázal som si predstaviť, že by sa to raz proste nezvrtlo. A taktiež, ako by som na tie dlžné čiastky zarobil v robote, kde som zarábal osem až desaťtisíc? (Smiech) Keď to bolo najhoršie, bolo to asi na 35 rokov splácania. S tým, že prvých 15 rokov to budú len exekúcie a úroky. Fuj.

Takže na jednej strane si chcel pokračovať a na druhej strane aj musel? Čo ak by sa aj ďalej nedarilo? Mal si ešte nejaký iný plán, ako z dlhov von?

No, hlavne chcel... Bolo mi zle pri pomyslení, že ma niečo zloží, odstaví. Musel som to riešiť a povedal som si „metal vzal, metal vráti“. Že musí, že to tak nenechám. Bolo by to aj trochu nefér.

Teraz sa už živíš výhradne len v EPG, či máš aj iný zdroj príjmov?

Ešte ma EPG neživí, ale po 6 rokoch rozhodovania sa som si po J. M. Jarrem povedal, že už buď, alebo. Nejde sa v práci rozdvojiť a pracovať aj vo veľkoobchode (ako zamestnanec), aj pre koncerty. Rozišiel som sa s dlhoročným zamestnaním viac ako nad očakávania. Čo ma teší.

Skúšali ste usporiadať veľký letný festival, no ani tieto vaše snahy nedopadli najlepšie, ako sa na More Than Festival pozeráš dnes?

No, MTF. My sme usporiadali štyri ročníky. Určite nie so zlým obsadením. Potom... Cítil som to tak, akoby mi zomrelo dieťa. Nedokázali sme urobiť ďalší ročník, lebo by mňa a mojich kolegov bol pochoval. Prvýkrát som ustúpil. Rozum vyhral nad fanúšikom. Všetci oslovení sponzori srali na „ten náš metal“ dosť zvysoka. Takže, keď sa ma niekto opýta na to, či ho obnovíme, dva roky odpovedám „nie, nikdy“. Ale je malým snom urobiť warm-up zombie – ďalší MTF. Už máme kamarátov vo veľa kapelách.

Kamaráti v kapelách... hlavné je dostať pred pódium dostatok fanúšikov. Myslíš, že už máš na tento problém nejaký nový recept?

Áno. Nezverejním ho však, je to z firemnej kuchyne... Recepty sa veľmi neodovzdávajú. (Smiech)

Po čase došlo v radách EPG k rozkolu a niektorí tvoji spolupracovníci si založili vlastnú agentúru, čo sa vtedy stalo?

Myslíš prvú deľbu alebo druhú? Jedna bola v 2003 a druhá v 2006. Obidve sme zvládli, aj keď to spomalilo naše plány.

V podstate ma zaujímajú oba príbehy.

V roku 2003 jedného (vlastne prvého) z našich pôvodných promotérov prešla chuť ísť pomaličky hore, keďže to tak nevyzeralo a zistil, že to, čo sa naučil, vie využiť vo vlastný prospech a nie pre agentúru ktorá nie je istá... a neuživí ho. Tak prešiel ku Pragokoncertu a to bola takmer naša prvá smrť. Keď im odovzdal dostatok kontaktov a znalostí, vyrazili ho.

Pekne. A story z roku 2006?

Druhé zemetrasenie bolo z interných problémov v partii, keď si ľudia v štandardných pozíciách medzi sebou vyvinuli nadštandardné vzťahy. Bolo mi odporučené nechať to tak, ale také veci zvyknú ľuďom v opojení prerásť cez hlavu. A žiaľ, vždy musí byť niekto obetný baránok. Právom alebo neprávom. V prvom prípade ale odišiel jeden človek a v druhom dvaja. Z toho sa dá dostať...

EPG si už len ty, či máš aj nejakých stálych kolegov?

Nerád by som sa nejako obhajoval, ale je to ako v kapele. Jeden proste musí mať najväčšie slovo. Ja som to nevzdal a myslím, že ostatní by to boli samostatne v množstve problémov nakoniec vzdali. Od začiatku som bol ochotný – aj v praxi – prevziať na seba najväčšiu záťaž záväzkov. Teraz sme štyria s rozhodovacím právom a postupne si delíme úlohy, aj keď je nutné, aby každý zvládal aj za druhých. Posledne nám cez Matos Tour ochorel Glaybo a potiahli sme to. Je to nutnosť. Ale nikdy som nebol doslova sám. Len dodávam tú potrebnú dávku istoty, pre ktorú potom ľudia idú so mnou. To ale neznamená, že pocit istoty ju aj zabezpečí! Prvé roky, až po november 2008, to bolo úplne na prd.

Zo začiatku ste robili koncerty svojím obľúbeným kapelám a nie vždy to bola z hľadiska návštevnosti správna voľba. Konal by si dnes inak?

Dnes by som vďaka partnerom, Boh im žehnaj (aj keď som ateista), urobil z každého jedného koncertu minimálne koncert na nule, tj. bez straty. Zabil nás MTF, nie koncerty. Ono, tie koncerty ani nepotrebovali sponzorov, ako to potrebujú všetky veľké akcie. Stačilo preplatiť reklamu. A ľudia sú zvedavejší, keď im ponúkneš viac ako len plagáty, ani tie nejde vylepiť všade. Sú za to pokuty. (Smiech)

Myslíš, že vám pomáha reklama v televízii? Brutal Assault je dosť úspešný aj bez nej, nebude problém v niečom inom?

V Čechách ani Nova ani Prima nedajú kultúre takú cenu, aby si to kultúra mohla dovoliť. Druhým aspektom je, že na prezentáciu v televízii dokážeš najviac nalákať partnerov. Aj keď nie na metal. Česť posledným výnimkám. V Čechách je ale silné Óčko, takže reklama beží tam, predpokladám, že za pomerne nízke peniaze. Ale v Čechách ľudia úplne inak reagujú aj na „malú“ reklamu – Spark, internet, výlepy plagátov – a sú tam lokálne rockové rádiá. Tam zaberá aj to. U nás je to proste iné.... Sme bratské národy, ale nie sme „jedno telo, jedna duša“. A Čechov je dvakrát viac. Je ich toľko, ako Rakúšanov, Maďarov. Chápeš? Nás je len polovica z toho. Ale sme fantastické publikum. Opýtaj sa Tarji, Matosa alebo Kaia Hansena, kohokoľvek!

V poslednej dobe EPG siaha aj po nemetalových interpretoch a zadarilo sa vám. Budete v tomto trende pokračovať?

GIPSY KINGS boli v strate 1,3 milióna, čo nebolo zadarenie. Áno, budeme robiť muziku, ktorá nám nie je proti srsti. Teda žiadny rap, hip-hop, techno a podobné hnusy.

Takže, keď tomu rozumiem, robíte len skupiny, čo sa vám páčia.

GYPSY KINGS sú gitaristi. Je to gitarová muzika. Jarre má nádherné melódie. Chris Norman – jeho som poznal už v začiatkoch. SMOKIE boli skvelí. Ostatné, čo robíme, je rock a metal.

Nemáte problémy zabukovať „väčšie“ kapely? Predsa len manažment takýchto interpretov je viac opatrný a podpisujú zmluvy len s veľkými firmami ako XL production, Equinoxe, atď. Nemáte v tejto súvislosti problémy aj kvôli vašim predchádzajúcim finančným ťažkostiam?

To sú otázky od Equinoxov? (Smiech) Aj Equinoxe mali svojho Santanu. Každý má svoj prepadák, neboj sa. Problémy máme, ale máme aj recept na ich vyriešenie. A väčšie kapely? Mali sme tu Jarreho, trojnásobného Guinnessovho rekordéra. Takže?

Takže ste dôveryhodný partner pre manažment interpretov?

Po poslednom roku určite. Sleduj www.epg.sk, čo pribudne.

Neprezradíš nejaké pikošky?

Prezradiť? Nie. Na Slovensku sa kradnú aj nápady. Toto je strašne skurvený biznis. Malé pieskovisko a veľa lopatiek. Fuj. A konkurenčný boj je dosť tvrdý. Už som z toho aj párkrát grcal.

Agentúry si navzájom preťahujú a preplácajú umelcov?

Áno, prirodzene. Teda aj neprirodzene. Lord Of The Dance a Alexandrovcov tu stále robí niekto iný. HELLOWEEN a SCORPIONS trebárs len my.

Nie je niekedy tak trochu nudné robiť dookola stále tie isté kapely?

Mám dojem, že tieto otázky z časti kladie niekto, kto vidí do EPG a vie kde zarypnúť. (Smiech) Pozrime sa do Vizovíc. MANOWAR, HELLOWEEN, GAMMA RAY, STRATOVARIUS, RAGE, EDGUY, HAMMERFALL, mám menovať ďalej? Hrajú na letnom MOR, zimnom MOR, na každom turné 2-3 koncerty. Českí fans im to žerú a budú. A u nás je trápne urobiť kapelu viac ako jedenkrát? Okrem toho, koncert GAMMA RAY tu napríklad ešte nikdy nezarobil, ale kapela tu má svojich oddaných fanúšikov. Trebárs ich treba na koncert 900 a príde 700, ale je to snáď aj naša láska k ich hudbe. Keď je turné, vždy sa radi uvidíme a aj ich fans ich radi uvidia a aj oni ich! Takže ? Fakt to robíme aj kvôli hudbe. NAPALM DEATH tu bol v 2005, 2008 a aj teraz. No a?

V posledných mesiacoch sú u nás ústrednými témami zavedenie eura a finančno-hospodárska kríza, myslíš si, že nejako pocítite vplyvy týchto skutočností?

Určite to pocítia všetci. Záleží, aké „huhuhu“ z toho urobia politici a ako zblbnú ľudí, ako sa zachovajú podniky, ako budú nútené, idú voľby, atď. Chvíľu to bude horšie. Ideálne by bolo, keby sa neposrali sponzori a chvíľu by mohli byť vstupenky vďaka nim po 10-15 €. Prípadne aj navždy, ja ako fanúšik by som sa tiež potešil. Akurát, že sponzorov my nemáme. Ale už sa každý začína vyhovárať. Už som to pocítil.

Ceny vstupeniek išli značne nahor, čo myslíš, bude tento trend ešte pokračovať?

Ja dúfam, že už nie. Je to vďaka tým honorárom, na ktoré pred časom naučili manažérov vtedajšie silné agentúry. Tu skoro nik nechcel hrať za bežný honorár, tak ich preplácali.

Dávali im viac ako napríklad na Západe, ale priveľa na naše pomery?

Podľa mojich informácií dostali viac ako inde, lebo tu bola diera, hlad po nich. Po čomkoľvek, žiaľbohu.

Kapely, ktoré robievate, sú väčšinou zo súdka ostrieľaných harcovníkov, z ktorých niektorí sú už takpovediac za zenitom. Neuvažujete robiť koncerty aj menej známym a „novým“ kapelám?

Aby sme urobili koncert novej kapele, musí nás osloviť. A pre Slovensko musí tá kapela narásť. Keď je hitom v západnej Európe a USA, pýta veľa, ale to je práve tá doba, kedy u nás len musí zľudovieť, takže je čas. No a potom nesmie byť zlá. Môže to byť aj neo-thrash metal. Alebo pop rock. Ale inteligentný! Vezmi si ostrieľaného harcovníka Andreho Matosa. Má 37 a choď sa prejsť po Poprade alebo Trnave, koľko ľudí ho bude poznať? A zas za zenitom? Kedy bude za zenitom skladba „Wind Of Change“? Nikdy. A preto aj kapela typu SCORPIONS bude verím atraktívna. Okrem toho ešte stále skladajú výborné kusy. Aj keď publikum pýta hlavne hity.

Celkom nakoniec ťa poprosím o krátke reakcie na niekoľko pojmov.

Underground
Death metal, aj napriek tomu, že sa tvrdí aký je populárny, vlastne všetky ostrejšie štýly. Ale aj IRON MAIDEN 1994-1999. (Smiech)

Komercia
Tak to je ťažké, v speedmetale DRAGONFORCE, v heavymetale IRON MAIDEN. Je to strašne široké! Komercia je návrat Dickinsona a Halforda.

Agro metal
Trápna formulácia od závistlivcov, nevzrušuje ma to. Skôr sa na nej bavím, je to čistá závisť.

Poctivosť
FREEDOM CALL, Andre Matos, HAMMERFALL, UDO, PRIMAL FEAR. Ale nie HELLOWEEN, ani JUDAS PRIEST a ani IRON MAIDEN. A je jedno, koho z toho mám rád a koho nie, a kto robí podľa mňa dobru muziku a kto nie.