Niekdajšie írske hviezdy THERAPY? oslávili nedávno neuveriteľných dvadsať rokov existencie, poznačenej niekdajšou slávou a následným strmým pádom, vskutku štýlovo. Po nezáživnom pokuse o návrat k prístupným a chytľavým popevkom na „One Cure Fits All“ totiž nahrali nabrúsený a tvrdý album, plný trpkosti a irónie. Kapela sa ani pri nepriazni osudu v podobe v minulosti takmer neustálych personálnych zmien, striedania vydavateľov a čiastočného žitia z dávnej slávy nevzdala a napriek občasnému kolísaniu formy (nudný „Shameless“) netrpí nedostatkom nápadov. Pravda, čakať od THERAPY? niečo výrazné odlišné, než bolo u nich bolo v minulosti zvykom, je zbytočné, hoci ani po rokoch nestratil ich prejav svojské čaro a strhujúcu priamočiarosť .

Napriek tomu na novinke po hudobnej stránke došlo k určitým pomerne nečakaným zmenám, oproti minulosti dokonca narástla stopáž niektorých skladieb do nevídaných dĺžok. Zmena nastala aj v pomernom zastúpení nástrojov, kedy Cairnsova gitara ustúpila Cooperovým bicím (jeho hra na novinke snáď prekonáva aj svojský štýl Ewinga z „Troublegum“) a McKeeganovi, drhnúcemu struny svojej basy neobvykle v popredí. Z Cairnsovho hlasu opäť cítiť povestný ironický úškľabok, ale stále aj cit pre pekné harmónie. Kým úvod albumu obstaráva trojzáprah tvrdých kúskov, ktoré takmer úplne rezignovali na melódie v prospech besnej ale disciplinovanej rytmiky a Cairnsovho jedovatého odvrkávania cez zaťaté zuby, najpozoruhodnejšia časť albumu prichádza s dvojicou „Exiles“ a „Crooked Timber“. Obe spomenuté zachytávajú THERAPY? v nimi doposiaľ neprebádaných končinách, podobne ako to bolo v časoch nedoceneného a v niektorých ohľadoch stále neprekonaného „Suicide Pact – You First“. Rozsiahlejšej ploche, na ktorej sa obe odohrávajú, dominuje výrazná pulzujúca basa nesúca ústredný motív a Cairnsova gitara celkom atypicky len sprevádza výraznú rytmickú sekciu. Výsledkom je dvojica asi najkomplexnejšie znejúcich skladieb v tvorbe THERAPY? s takmer progresívnym vyznením. S „I Told You I Was Ill“ a „Blacken The Page“ príde na rad opäť tradičný rukopis THERAPY? s typickou ľahkosťou a zmyslom pre chytľavé melódie, avšak bez straty tvrdosti a údernosti, príznačnej pre celý album. Posledné prekvapenie prinesie takmer postrocková inštrumentálka „Magic Mountain“ spolu s miernym závanom optimizmu na inak pomerne temnej doske.

„Crooked Timber“ možno v diskografii kapely zaradiť niekde k ťažkému a temnému „Suicide Pact - You First“ a tvrdému „Never Apologise Never Explain“, teda k albumom bez výraznejších hitových ambícií, ale o to zaujímavejším obsahom. Energia a nasadenie, ktoré z „Crooked Timber“ cítiť hovorí niečo o tom, že THERAPY? sú aj po dvadsiatich rokoch v dobrej kondícii, spokojní tam, kde sú a s nejedným tromfom skrytým v rukáve.