Po troch rokoch sa do skromného viedenského jazzového klubu Porgy & Bess vrátila BEADY BELLE, nórska kapela vedená sympatickou speváčkou Beate S. Lech, ktorú v stálej zostave sprevádzajú basgitarista a kontrabasista Marius Reksjø a bubeník Erik Holm, na aktuálnom turné doplnení o mladučkého gitaristu Tommyho Kristiansena a klaviristu lomeno hráča na Rhodes Jørna Øiena. Poldruha hodiny dlhý koncert naplnený skladbami zo všetkých štyroch albumov dokázal uspokojiť množstvo prítomných jazzových fajnšmekrov, no čo je dôležitejšie, potvrdil povesť charizmatickej speváčky, pre ktorú je odstrašujúca jazzová škatuľka iba základným východiskom a v minulosti jej nerobilo žiaden problém presiahnuť ju smerom k oveľa prístupnejším tanečným, nu-jazzovým, či folkovým žánrom. Rovnako ako v roku 2006, aj tento krát vystúpila Beate na pódium tehotná, hoci nás vtipne ubezpečila, že nie s rovnakým dieťaťom. Ani tento príjemný stav jej nezabránil gradovať komorné a krehké kompozície až do psychedelických improvizácii zakončených scatom, pri ktorých z nej miestami šiel až joplinovský strach.

Okrem zurčiacej hudby obstál koncert aj ako zaujímavý vizuálny zážitok. Beate uprostred pódia tvorila prirodzený prienik medzi jazzovejšou a staršou ľavou polovicou s klávesákom a basákom a mladou pravou polovicou, ktorá v tom všetkom pôsobila strhujúco rokenrolovo, a pre mňa osobne bola oveľa zaujímavejšia. Erik Holm má úžasný talent trpezlivosti, vďaka ktorej si vie vyčkať, kým bude môcť ukázať inštrumentálnu náročnosť a dovtedy tvoriť spoľahlivo presný a zemitý rytmický základ. Najmä jeho bubenícke sólo uchvátilo tým, ako málo bolo jazzové - z uzdy popustená fantázia by dostala na jazyk skôr slovíčko „sludge“. Hviezdou večera pre mňa osobne bol však Tommy Kristiansen. Skorý dvadsiatnik, ktorý jazdí po rôznych turné už od svojich štrnástich a hrá okrem iného aj s hviezdnou Lene Marlin, je zjavne značne inšpirovaný tradičnou americkou školou. Nielen jeho expresívne sóla, ale takisto citlivý doprovod a farby, ktoré zo svojho elektrického aj akustického nástroja dokázal vyvodiť, ho dostali minimálne na úroveň speváčky a z koncertu BEADY BELLE tak urobili duet dvoch nesmierne talentovaných hudobníkov dvoch mladších, no napriek tomu odlišných jazzových generácii.