OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Začnem nestarnúcim evergreenom viažucim sa ku klubu Collosseum, ktorého sa aj napriek miernym pokrokom táto ustanovizeň nedokáže striasť. Akustika priestoru je taká, aká je a navariť v ňom dobrý zvuk je niekedy doslova nemožné. Aj tentoraz zo značnej časti trpela akcia na spomínaný nedostatok. Najmenej markantný bol počas setu headlinerov ORIGIN, no ani v ich prípade nebol zvuk ideálny a v niektorých momentoch sa dala hudobná produkcia idúca z pódia skôr pozorovať ako počuť.
Ako prvá sa predviedla domáca deathmetalová skvadrona CONTEMPT. Ich účasť na koncerte bola dobre utajená, pretože na plagátoch a okrem oficiálneho webu agentúry EPL ani inde o nich nebola ani zmienka. Táto skutočnosť je dosť zarážajúca, hlavne ak sa Košičania rozhodli na domácej pôde pokrstiť svoj nový album „Blasphemy“. Snáď aj kvôli tomu, že na poslednú chvíľu pribudli CONTEMPT a akcie v Collosseu musia končiť odbitím „policajnej hodinky“, sa začalo neobvykle načas. Podľa všetkého bol tento koncert prvou výnimkou z pravidla omeškaných začiatkov a mne neostáva nič iné, ako dúfať, že nebude aj poslednou. Čo ale povedať k samotnej show v podaní CONTEMPT? Žiaľ, nemôžem sa vyjadriť, už druhýkrát sa mi ich podarilo minúť, naposledy keď hrali na tom istom mieste spolu s BENEDICTION.
Po menšej prestavbe pódia a poriadne dlhom ozvučovaní sa na pódiu ocitli Bratislavčania MORTALLY INFECTED. Myslím si, že patrím k ľudom, ktorí sú dostatočne tolerantní a aj napriek tomu, že jednoduchší a brutálnejší death metal počúvam len málo, dokážem oceniť aj takto zamerané spolky. Hlavne ak sa aspoň snažia dať svojej hudbe vlastnú tvár. MORTALLY INFECTED sa ale o niečo také nesnažia ani len náhodou. Ich hudba sa jednoducho dá popísať ako miliónta kópia tých známejších spolkov z tohto rangu, ktoré boli na vrchole naposledy tak pred desaťročím a viac. Možno sa len mýlim a ich hudbe vôbec nerozumiem, no nechápem, ako niekoho môže baviť počúvať, nieto ešte hrať, tú istú produkciu, akú je možné počuť pomaly v každej tretej obci našej vlasti a radšej ani nebudem myslieť na zahraničie. Z vystúpenia tejto kapely som si odniesol nevýslovný pocit nudy a znechutenia, ktorý korunoval spevák svojím jednotvárnym hukotom. Miestami som dokonca mal pocit, že aj zapnutý vysávač na pódiu by ma bavil omnoho viac.
Značná zmena nastala po tom ako pódium zaplnili Pražáci HEAVING EARTH. Síce nehrali niečo omnoho odlišné alebo dokonca originálne, no aspoň sa o niečo takéto pokúšali. V tomto smere si pomáhali hlavne rôznymi zmenami a vsuvkami, ktoré ich hudbu ozvláštňovali a práve preto v konečnom dôsledku nepôsobili nudne. Aj čo sa týka muzikantských výkonov, bolo badať riadnu zmenu oproti predchádzajúcej kapele. Slabším ohnivkom v reťazi tejto bandy je podľa môjho názoru spevák Střap, ktorý celkom pozitívny dojem mierne ubíjal svojim jednotvárnym vokálom. V tom prípade ale pripúšťam, že ide skôr o problém môjho vkusu ako kapely samotnej. Slušné vystúpenie, ktoré ma síce nenadchlo, ale aspoň napravilo môj viac-menej negatívny pocit z dovtedajšieho priebehu koncertu. HEAVING EARTH úspešne u fanúšikov vydláždili cestu hlavnej hviezde večera - Američanom ORIGIN.
Ak by som mal jednou jednoduchou vetou zhrnúť vystúpenie ORIGIN, povedal by som len „radosť pozerať“. Technické schopnosti členov tohto zoskupenia sú všeobecne známe a myslím, že rozprávanie o nich je nosením dreva do lesa. Ale prečo by som ho trochu neponosil, no nie? Ako som už v úvode spomenul, počas setu ORIGIN sa zlepšil zvuk a hoci ani tak nebol ideálny, jeho nedostatky som si kompenzoval podrobnejším sledovaním hry jednotlivých muzikantov. Najhorší výhľad som mal na bubeníka schovaného za jeho batériou a bedňami, ktorý spolu s basákom tvoria neutíchajúci a atómovo presný motor skupiny. A práve basgitaristu som si aj vizuálne vychutnal asi najviac. Budem sa už asi opakovať, no musím znova povedať: „radosť pozerať“ - samozrejme, že toto konštatovanie platí na celú skupinu, vrátane speváka Jamesa Leeho, ktorý dokáže aj značne okyptený (výrazovo) deathmetalový vokál používať nadmieru zaujímavo. Už vyššie som sa vyjadril, že nepatrím medzi skalných fanúšikov brutálnejšieho death metalu a doma si niečo takéto pustím len výnimočne, no koncert ORIGIN považujem výborný zážitok. Som rád, že som mal možnosť vidieť túto skupinu hrať a robiť radosť fanúšikom pod pódiom. Radosť bola obojstranná a koniec koncertu by s určitosťou nenastal tak skoro, nebyť príchodu dvadsiatejdruhej hodiny, ktorá je nemilosrdným katom každého koncertu v Collosseu.
Fotografie: Ivin
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.