Rozhovor s hlavou slovenského vydavateľstva Metal Age productions sa rodil ťažko a riadne dlho, hlavne kvôli Mortisovej pracovnej vyťaženosti. Nakoniec sa ho ale podarilo skompletizovať k povedzme že obojstrannej spokojnosti a neostáva nam nič iné ako dúfať, že poteší aj vás, našich čitateľov.

Kedy si prišiel do prvého kontaktu s tvrdou rockovou hudbou?

Asi pred sto rokmi. Bolo to fakt dávno (smiech).

Prepadol si muzike úplne? Ktoré boli tvoje prvé obľúbeně kapely?

Neviem, či som jej prepadol úplne, no môžem povedať, že som si k nej vytvoril kladný vzťah. Postupom času som zistil, že som strašne veľa vecí stratil, myslím v živote a muzika bolo často jediné, čo ma držalo nad vodou. A obľúbené kapely? Fíha, z tej doby? To bol riadny mix (smiech). Pamätám si na TYRANT, DESTRUCTION, METALLICU, DEATH IN ACTION, D.R.I., MACE a pár ďalších. Ale počúval som aj nejaké heavymetalové spolky, celkom si spomínam, ako som to vypekal cez otvorené okno ako pátnásťročný, môj tatko robil čosi na záhrade a jediné čo z neho vypadlo bolo: “vypni ten bordel!“. Takže si neviem predstaviť, čo by povedal, keby som mu pustil CANNIBAL CORPSE, ktorých som začal počúvať neskôr.

Čo z toho si pustíš aj dnes?

Niečo áno. Na cestách si často púšťam staré albumy od METALLICY. D.R.I. som si pospevoval v štúdiu vo Philadelphii, keď som bol v USA, nahrávali sme tam cover D.R.I. s kapelou CHOPCORE a tak som sa aj ja priplichtil na pár sekúnd do štúdia, ale to je už iný píbeh (smiech). Počúvam skôr veci z neskoršieho obdobia svojho života. Ale je to takisto veľký mix a hlavne sa nejedná len o metalové spolky.

Skús spomenúť to nemetalové čo počúvaš.

DEAD CAN DANCE, PORCUPINE TREE, Johnny Cash, Michal Tučný.

Vráťme sa k tvojej návšteve USA. Dostal si sa tam na pozvanie od Američanov CHOPCORE, ktorým si v roku 2002 vydal album „Bloody Little Mess“?

Mal som viacero pozvánok, poznám veľa ľudí z USA.

Čo si si odtiaľ doniesol? Mám skôr na mysli nejaké zážitky a spomienky, no môžeš pokojne aj materiálnejšie veci spomenúť.

Materiálne veci? Nebol som tam na nákupoch (smiech). Bol som na festivale v Ohiu spoločne s MORTAL DECAY, navštívil som hudobné múzeum vo Clevelande spoločne s chalanmi z CHOPCORE. To bola pecka, takú prezentáciu hudby všetkých žánrov za posledných 100 rokov, proste delo! Bol som aj na pár iných akciách, takže som videl realitu hudobných akcií za veľkou mlákou. Spoznal americký život v priamom prenose, no a úprimne povedané, Amerika je chudobná krajina plná zákonov proti ľudom ako takým. To všetko sa ťažko vysvetľuje, len si predstav, že nemôžeš vybehnúť z domu s pivom v ruke do auta, lebo si si tam niečo zabudol. Nechcem hovoriť len o pive, pre mňa je táto krajina plná zákazov a ta sloboda ktorú ponuka sa nevyrovná strane plnej zákazov. Takisto by som rád pripomenul, že kamarát za morom je úplne niečo iné ako kamaráť v Europe, ale to je fakt na dlhé rozprávanie. Je dobré vidieť USA, ale nie z hotelovej izby, treba žiť s ľuďmi a potom spoznáš tisíckrát viac ako ostatní (smiech).

Vráťme sa do minulosti. Neostal si len pri počúvaní, kedy si pocítil potrebu tvoriť?

Dostal som šancu hrať v kapele. Splnil sa môj sen. Bolo to po strednej škole, mal som okolo devätnásť, ak sa dobre pamätám.

Ako k tomu došlo?

Ani sám neviem, všetko je to už veľmi dávno..

Ľudia ťa asi najviac poznajú z kapely LUNATIC GODS, pôsobil si aj niekde inde?

Nie, hral som len v LUNATIC GODS, bola to jedna etapa môjho hudobného života. Momentálne však nemám absolútne čas na to, aby som niekde hral, aj keby som vnútorne chcel, fyzicky to nedokážem.

Ale s LUNATIC GODS si zvládal obe úlohy, prečo už dnes nie?

Momentálne mám dve priority, prvá je rodina a druhá je firma. Neviem, ako by som ti to vysvetlil, ale ja bojujem s časom každý deň a častokrát prehrávam. Takže nemám šancu venovať sa kapele ako koníčku.

Váš bývalý klávesák King sa dal na sólovú dráhu a potom akosi zmizol, vieš o ňom niečo?

Žije svoj život. Bol som s ním asi tak tri roky späť. Neviem ti o jeho momentálnom živote moc povedať, prepáč.

Nič sa nedeje. Pohnime sa ďalej, okrem spevu pracuješ aj vo vydavateľstve Metal Age, čo tam máš na starosti?

Všetko. Táto firma je súčasťou môjho života už viac ako pätnásť rokov.

Ako si sa k Metal Age dostal a kedy?

Založil som ho v roku 1993.

Metal Age je výhradne tvoje dieťa, či v jeho vzniku malo prsty viacero ľudí?

Založil som ho spoločne s človekom, ktorý je dnes už na druhej strane.

Čo predchádzalo založeniu firmy? Jedného dňa si povedal: „teraz založím metalové vydavateľstvo!“ a bolo hotovo?

Nebolo tu nič, myslím na Slovensku. Tak sme chceli niečo dokázať, vytvoriť, rozhýbať, proste niečo urobiť. Tak sme tu.

Pri zbežnom pohľade sa môže zdať, že Metal Age má svoje zlaté časy už dávno za sebou. Je o vás len málo počuť a aj čo sa týka vydávania slovenských a českých kapiel je to akési poslabšie, prečo?

Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Metal Age nebol ešte nikdy taká silná firma ako je teraz. Pätnásť rokov ťažkej práce sa nám pomaličky zúročuje a to hlavne v kapelách, ktoré k nám prichádzajú. Úprimne si myslím, že servis, ktorý poskytujem, či už kapelám alebo zákazníkom, je na úplne inej úrovni, ako tomu bolo pred piatimi či desiatimi rokmi. Neviem čo si myslel tým „zlaté časy“ ale samozrejme nič neostane také ako bolo, dá sa povedať, že veľa vecí je ťažších ako bolo kedysi, no zase kedysi sme nevedeli mnohé z toho čo vieme dnes. Trošku zamotané, však?

Hlavne som mal na mysli vydávanie domácich spolkov.

No vieš, to je asi tak, keď ľudia vidia na tvojej práci len chyby, tak predsa nemá zmysel v spolupráci pokračovať. Viem, že niekto o nás tvrdí, že sme pre jeho kapelu nič nespravili, no ja to beriem tak, nech iní urobia to nič a my sa budeme len prizerať. Možno príde čas, keď opäť zoberieme pod krídla kapelu zo Slovenska, možno ten čas aj nastal, no kým tak nie je na sto percent, tak radšej nebudem spomínať. No ale na druhú stranu máme predsa GALADRIEL a aj FLESHLESS! Poviem ti úprimne, našiel som kapelu náhodou na nete, kontaktoval ich a požiadal o promo. Po čase mi prišla dobierka, odosielateľ bol človek z tej kapely. Viac asi netreba komentovať.

A ja som si myslel, že ma už nemôže nič prekvapiť (smiech). Prevzal si tu dobierku, alebo kontaktoval kapelu, že čo to má znamenať?

Nie, my nepreberáme dobierky, ktoré sme si neobjednali.

Pokiaľ som vyššie spomínal „zlaté časy“, mal som na mysli aj pred pár rokmi dvakrát za sebou zorganizované turné vašich kapiel po Slovensku (Metal Age Tour), nechcete túto aktivitu obnoviť, prípadne rozšíriť aj za hranice?

Ja by som rád, ale nemám na to ľudí. Kto by mal záujem s nami spolupracovať, nech ma kontaktuje.

Neskúšal si s týmto kontaktovať ľudí, ktorí organizujú koncerty, napríklad Apocalypse entertainment, Obscure promotion, atď?

Pokúšali sme sa o niečo, ale zatiaľ nemáme v tejto oblasti veľký úspech. Uvidíme čo nám prinesie budúcnosť.

Dnešná doba, keď sa dá na internete nájsť pomaly akákoľvek nahrávka skôr ako oficiálne vyjde, je asi nemilosrdná voči vydavateľom, ako sa darí Metal Age prežiť?

Keď chceš prežiť, tak musíš z danej doby zobrať to dobré a zlé potlačiť. No a my predávame väčšinou albumy ľuďom, ktorí ich už majú stiahnuté z internetu alebo napálené. Je to z dôvodu, že cenová politika, ktorú používame, je prístupná čoraz väčšiemu počtu metalistov.

No, povedzme, že momentálne sa vám celkom darí, ale ako si myslíš, že sa prejaví na predajných číslach práve prebiehajúca hospodárska kríza?

Hospodárska kríza taká ako je si podá každého, je to len otázka času. Takže my ju tiež cítime a situácia na Slovensku je alarmujúca a žalostná!

Predtým ste album vydali len tej kapele, ktorá si na jeho vydanie sama finančne prispela, zmenilo sa dnes niečo na tejto praxi?

Niektoré kapely sa spolupodieľali na vydaní, ale to nefungovalo ako pravidlo. Teraz hradíme kapelám čo sa len dá, vrátane štúdia, merchandise, promotion v časopisoch, na nete, na CD kompiláciách, robíme všetko, čo je v našich silách.

Predstavíš nám skupiny, ktoré teraz patria do vašej stajne?

Aktuálne kapely sú: GALADRIEL, FLESHLESS, CASKETGARDEN, AVULSED, DESECRATION, VISCERAL DAMAGE, ENTHRALLMENT, SUPREME PAIN, PUTREFY, INFEST, ABADDON INCARNATE, DISINFECT. Podpisali sme novinky: HOLOCAUSTO CANIBAL, WEAPONS TO HUNT, NATRON, SEPSIS, Viac o kapelách najdeš na našich stránkach www.metalage.sk a www.myspace.com/metalageproductions

Mimochodom, čo pre vás ako firmu ale aj pre teba osobne znamenalo „zrušenie“ hraníc a znamená momentálne aktuálne zavedenie novej meny?

Obe veci sú pre nás prínosom. Firme sa otvorila cesta do Európy a aj do celého sveta. Zavedenie eura znamená pre nás menej problémov a hlavne pre všetkých nižšie ceny.

Podme znova do histórie. V lete 2000 došlo medzi tebou a Hiraxom k roztržke, ktorá rozdelila vaše cesty, čo sa vtedy stalo a ako sa pozeráš na túto epizódu z dnešného pohľadu?

Čo sa stalo, stalo sa. Dnes je všetko história a každý z nás ide vlastnou cestou. Život je krátky, nemáme momentálne žiaden problém (smiech).

Nebol Hiraxov odchod pre firmu problémom? Predsa len robil dosť práce, poznal veľa ľudí. Nechýbal vám aspoň zozačiatku?

Každý rozchod bolí, alebo prináša so sebou aj nejaké problémy, to je ako keď sa rozvedieš, tiež to nie je jednoduché!

Ty s Horárom ste pokračovali ďalej v Metal Age a Hirax si založil vlastné vydavateľstvo a dnes vydáva aj niektoré vaše bývalé kapely, berieš ho ako konkurenciu?

Nie. Každý ide vlastnou cestou a pokiaľ by sme si aj v niečom konkurovali, je to len prínosné, pretože obe strany to ženie vpred.

Horárove úmrtie nebolo síce nečakané, no aj tak ťa niečo také určite poznačilo. Ako vnímaš to obdobie z dnešného pohľadu. Ovplyvnila jeho choroba a nakoniec aj smrť aj fungovanie vydavateľstva?

Určite, jeho smrť ovplyvnila všetko. Neviem, ako by som to charakterizoval vo firme, ale čo sa týka ľudskej stránky, stratil som brata, ktorého som vlastne nikdy nemal. Vieš, každý je v práci nahraditeľný a ten, kto si myslí že nie, klame sám seba. No v rodine a pre priateľov si ty ako osoba nenahraditeľný.

Takže si nakoniec ostal vo firme sám?

Ano, ale len z pohľadu vlastníckeho.

Možno si pamätáš na problém, ktorý stál vášho konkurenta Belobrada niekoľkomesačný pobyt vo väzení. Aký máš na to názor?

Poznám Martina. Doteraz nerozumiem, o čo tam vlastne išlo.

Myslíš, že bol len v nepravú dobu na nepravom mieste a padol pod ruky ako ľahká obeť vtedajšieho honu na čarodejnice?

Ja fakt neviem, neviem o tom dohromady nič, takže nemám čo viac dodať.

Niektoré CD, ktoré našli v jeho distribúcii a ktoré sa stali základom na jeho zatknutie sa v tej dobe nachádzali aj vo vašej distribúcii.

Ja o tom neviem. Mám kolegu, ktorý sa snaží kontrolovať problematické kapely, alebo skryté symboly. My mame radi metal, o nič viac nám nejde.

Celkom na koniec nášho rozhovoru ťa poprosím vyjadriť sa k týmto pojmom:

Underground
- Metro v Londýne je dosť veľké, škoda že nemáme taký obrovský “underground“ aj u nás. Predsa len, 10 miliónov ľudí by to trochu pohlo.

Komercia
- Je všade, neriešim to

Agro metal
- U nás na dedine takú kapelu nemáme, škoda, aspoň by púšťali v tom našom rozhlase nejakú paľbu okrem tých dychoviek, keď je nejaké dedinské hlásenie.

Grind core
- Škoda, že je už toľko kapiel aj v tomto hudobnom štýle.

Poctivosť
- Tú nejde kúpiť.

Niečo na záver?

Ďakujem za rozhovor a prajem všetkým dobrým ľuďom veľa dobrej muziky.