PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nie je vecou každodennou, aby slovenské kapely vydávali svoje nahrávky na „západných“ trhoch. Preto som spozornel, keď moji nitrianski kamaráti CORRUPTED MELODY začali niekedy minulý rok šepkať o tom, že má o ich dlhotrvajúcu nahrávku záujem malé, ale agilné nemecké vydavateľstvo STF Records. Rok sa zišiel s rokom a na svete je ich debutový album. „Inner I“ je pestrou zmesou všakovakých extrémnych žánrov, ktorá ťaží najmä zo zručnosti oboch gitaristov a nadupanej rytmiky.
Album otvára „Rebellion“, ktorej začiatok môže u poslucháča navodiť dojem, že ide o nejakú vymäknutú prkotinu so ženským vokálom. Omyl! Už po pár taktoch to CORRUPTED MELODY rozbalia do vyberaného death-blackového besnenia. Vysoký ženský vokál sa strieda so spevom Jura Žembera, ktorý si to hádže hneď do dvoch rovín – prísneho blackového škrekotu a hlbokého death metalového growlingu. Skladba je bohato navrstvená nápadmi a tie sa plynule prelínajú jeden s druhým. Parádny začiatok! V druhej „Balance“ kapela uberie z nastúpeného tempa. Baladické roviny tu striedajú raz groovové, inokedy zase temnejšie black metalové riffy. Len by ma zaujímalo, ako chalani prišli na tie bizarne znejúce zvončeky v úvode. Mal som pocit, že som sa ocitol v spoločnosti šaša na nejakom stredovekom zámku. Na CORRUPTED MELODY je vidieť, že spolu hrajú dlhé roky. Technická vyspelosť muzikantov je nepopierateľná. Na „Inner I“ však čakali príliš dlho a z nahrávky je to cítiť. Je to masívna ejakulácia všetkých tých nahromadených nápadov, ktoré kapele doslova striekajú ušami. Miestami je to bohužiaľ na škodu veci, pretože album stráca súdržnosť a pre bežného poslucháča je orientácia v jednotlivých skladbách pomerne zložitá. Potenciál kapely je najviac cítiť paradoxne v momentoch, keď trošku uberie nohu z plynu a jednoducho hrá to, čo vie najlepšie – priamočiary metal. Výborným príkladom toho je štvorka „Messenger“. Chytľavý gitarový riff, rovná rytmika a čisto plynúca energia.
Okrem kvalitných gitár a rytmiky nesmie byť v prípade CORRUPTED MELODY opomenutá ani práca šedej eminencie Martina Janečka, ktorý svojimi klávesovými variáciami vtisol albumu halucinogénnu pečať. Myslím si, že do budúcnosti by sa podobné prvky mohli dostať ešte viac do popredia a stať sa výraznejšou súčasťou rukopisu CORRUPTED MELODY. Čo je bohužiaľ na opačnej strane kvalitatívneho spektra kapely, je ženský vokál. Ten sa tlačí do typicky metalových výšin, na ktoré ale Mima Kostrová objektívne nemá. Okrem toho, že ich nezvláda, je tento druh ženského spevu v metale, diplomaticky povedané, sprofanovaný. Ak sa chcú „corrupťáci“ od tohto klišé odpútať budú musieť veľmi popremýšľať, ako so ženským vokálom naložiť a či od neho radšej úplne neupustiť. Na druhej strane môže kapelu tešiť to, že majú konečne živého bubeníka. Album síce ešte nahrávali s automatom, ale koncertovanie a prípadného nasledovníka „Inner I“ už odbúcha Miro Raučina (ex-SANATORIUM, DEHONEST).
Napriek detským chorobám sa CORRUPTED MELODY podarilo nahrať solídny debutový album, ktorý môže byť pre ich fanúšikov prísľubom posunutia latky ešte o stupienok vyššie. Vynikajúcich momentov je na „Inner I“ viac ako dosť. Treba ale jedným dychom povedať, že kapela má rezervy, ktoré bude chcieť akiste využiť. Z môjho pohľadu sa jedná najmä o precíznejší výber iba tých najkvalitnejších nápadov a následne lepšiu dramaturgiu jednotlivých skladieb. Ak sa kapele v budúcnosti naozaj podarí zmestiť do kože, máme sa na čo tešiť.
Debutový album nitrianskej multižánrovej úderky pod krídlami nemeckého vydavateľstva. Masívna ejakulácia nahromadených nápadov, ktoré kapele doslova striekajú ušami.
7 / 10
Juro Žember
- spev
Martin Janeček
- klávesy, sample
Juro Glovňa
- gitara
Rado Glovňa
- gitara
Edo Farman
- basa
Mima Kostrová
- spev
Miro Raučina
- bicie
1. Rebellion
2. Balance
3. Hearth Of Sphinx
4. Messenger
5. Inbetween
6. Embrace
7. Charon
8. Never
9. Imaginata
10. Birth Of Goddess
Inner I (2009)
Vydáno: 2009
Vydavatel: STF Records
Stopáž: 61:58
Produkce: Sanchez a CORRUPTED MELODY
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.