Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Live From CBGB´s“ vyšlo len relatívne nedávno, v roku 2004, no jeho korene siahajú omnoho hlbšie do minulosti. Presnejšie do roku 1989, kedy sa LIVING COLOUR ocitli na výslní so svojím debutovým albumom „Vivid“ (Grammy za singel „Cult Of Personality“) a tesne pred skúškou ohňom v podobe ich druhého záseku „Time´s Up“, ktorý bol asi najočakávanejším rockovým albumom roka, a za ktorý sa nakoniec tiež dočkali odmeny vo forme Grammy. Ale to už predbieham, vráťme sa späť do roku 1989.
Záznam zachytáva skupinu vo vrcholnej forme, ktorú predviedli v newyorskom klube CBGB 19. decembra už vyššie spomínaného roku. Nahrávka prináša veľmi zaujímavý pohľad na skupinu, svojím typickým dobovým zvukom (podotýkam, nie zlým) evokuje atmosféru konca osemdesiatych rokov. Práve zvuk môže pre niekoho pôsobiť ako neprekonateľná prekážka, pretože na dnešné pomery už viac-menej nevyhovuje, no sila tohto live albumu tkvie paradoxne práve v ňom. Tkvie vo vysokej výpovednej hodnote a ukazuje pravú tvár skupiny v domovskom klube. Frontman Corey Glover sa vyjadril, že práve klub CBGB stvoril LIVING COLOUR a snáď aj preto sa v ňom cítili tak uvoľnene a dobre, čo je na nahrávke počuť. Skupina pôsobí kompaktne, sebaisto a aspoň navonok je zbavená akéhokoľvek napätia.
Newyorskí funk-metalisti premiérovo predstavili aj niektoré skladby z pripravovaného albumu „Time´s Up“, viedlo ich k tomu rozhodnutie nahrávať svoj druhý dlhohrajúci nosič v štúdiu naživo, takže potrebovali tieto songy poriadne nacvičiť a vypilovať. Okrem starších a pripravovaných hitov skupiny obsahuje „Live From CBGB´s“ aj coververziu BAD BRAINS s názvom „Sailin’ On“ a dve Vernonove sólové skladby „Soldiers Blues“ and „Little Lies“, ktoré sa tiež dočkali premiéry. Je podľa mňa absolútne zbytočné spomínať inštrumentálne schopnosti skupiny. Už v roku 1989 boli LIVING COLOUR vzorom pre mnohých muzikantov a ich vtedajší status sa dá porovnať s dnešným postavením DREAM THEATER. Môj názor je, že LIVING COLOUR sa na tento piedestál dostali zaslúženejšie a aj dnes po hudobníckej, ale i skladateľskej stránke „Divadlu snov“ zľahka „nakopávajú prdel“. No ale zase som sa nechal uniesť v čase... čo ešte povedať o skupine nachádzajúcej sa v CBGB na konci osemdesiatych rokov minulého storočia?
Už asi nič podstatné, snáď len toľko, že všetky vyššie zmienené atribúty robia z „Live From CBGB´s“ zberateľskú povinnosť pre fanúšikov LIVING COLOUR a potrebný študijný materiál pre všetkých priaznivcov rocku a metalu.
Zberateľská povinnosť pre fanúšikov LIVING COLOUR a potrebný študijný materiál pre všetkých priaznivcov rocku a metalu. Vysoká výpovedná hodnota nahrávky vysoko prevyšuje nevýhodu dobového zvuku.
1. Cult Of Personality
2. Pride
3. Someone Like You
4. Fight The Fight
5. Funny Vibe
6. Sailin' On
7. Information Overload
8. Love Rears Its Ugly Head
9. Soldier's Blues
10. Open Letter To A Landlord
11. Solace Of You
12. Middle Man
13. Little Lies
Diskografie
The Chair in the Doorway (2009) On Stage At World Cafe Live (DVD) (2007) The Paris Concert (DVD) (2007) Everything Is Possible: The Very Best Of (2006) CBGB OMFUG Masters (live) (2005) Live From CBGB's (2004) CollideØscope (2003) Pride (1995) Stain (1993) Time's Up (1990) Vivid (1988)
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.