Až dvakrát sa v nasledujúcej desatine rebríčka objavuje jedno meno – ANAAL NATHRAKH. Logická je tým pádom otázka, ako vo VALHALLE DESAŤROČIA obstáli kapely, ktoré v uplynulom desaťročí priniesli hneď niekoľko pozoruhodných albumov. Rozbila sa podpora jednotlivých redaktorov medzi viacero titulov, ktoré sa logicky roztrúsia niekde uprostred rebríčka, alebo nastala vzácna zhoda, ktorá katapultovala jeden z nich, ten najlepší, priamo na vrcholné priečky? Mimochodom, ANAAL NATHRAKH mali v ohni ďalšie dve možné želiezka, ktoré v našich recenziách dostali 8,5 a 9 z 10 bodov! A čo takí CULT OF LUNA? Je „Salvation“ ich najzásadnejší počin aj podľa vás?

70. BATTLE OF MICE - A Day Of Nights (2006)

Krátkodobá spolupráca postmetalového profesora Josha Grahama z legendárnych NEUROSIS s mladou a energickou, vtedy ešte sotva známou Julie Christmas z MADE OUT OF BABIES vyvrcholila v roku 2006 jedným z najcharakteristickejších míľnikov v inak šedivej a často jednotvárnej, pomaly putujúcej post metalovej a post rockovej scéne. „A Day Of Nights“ je albumom plným kontrastov: hlas Julie Christmas svojim takmer „lolitkovsko“ erotickým nábojom farbí valivo ťarbavé riffy do prekvapivých a netušených nových odtieňov. Ak má tento ponurý žáner svoj pop, potom ho BATTLE OF MICE určite stelesňujú v tom najsympatickejšom zmysle. Skladba „At The Base Of The Giants Throat“, ktorá tento albumom symbolizuje, je plasticky rozsiahly, dramatický epos, vrcholiaci stopercentnou hrôzou, pri ktorej doslova tuhne krv v žilách!

69. ANAAL NATHRAKH - The Codex Necro (2001)

Debut a hneď žánrovo zásadná vec v zostave čítajucej len dvoch ľudí – to sa podarilo vo svojej dobe obskúrnym Angličanom pod prezývkami Irrumator a V.I.T.R.I.O.L. Hnusný, vo svojej podstate ale prešpekulovane čitateľný zvuk zasadil túto nahrávku do toho najúrodnejšieho bahna undergroundu. Neuveriteľná zmes výbuchu agresie a zlosti, z ktorej kapela vzišla, ukázala tápajúcim epigónom žánru a novým nádejám cestu, po ktorej už dekádu kráča. ANAAL NATHRAKH vydali ďalej albumy, ktoré boli po všetkých stránkach prepracovanejšie, avšak práve to je ich hlavné mínus oproti spontánnej explózii nenávisti na prvotine, zhmotnenej napríklad v hymne všetkých mizantropov „When Humanity Is Cancer“.

68. CULT OF LUNA - Salvation (2004)

Prelomový album jednej z najlepších a kvalitatívne najvyrovnanejších kapiel desaťročia znamenal okrem iného aj jej odpútanie sa od ľahko doommetalových vplyvov a večného porovnávania s velikánmi ISIS či NEUROSIS. „Salvation“ bol pre CULT OF LUNA ohniskom najväčších zmien, objavom unikátneho rukopisu a tiež vynikajúcim tvorivým základom pre nasledujúce roky. CULT OF LUNA na ňom dokázali umne a jednoducho spojiť post-hardcorovú výbušnosť so zraniteľnými post-rockovými postupmi. Cit a emócie, s ktorými tak učinili, urobili z ich tretieho albumu absolútnu srdcovú záležitosť, na ktorej má aj ten najjednoduchší tón neuveriteľnú silu. Kto by bol vtedy povedal, že sa to dá všetko previesť ešte lepšie...

67. CRYPTOPSY - And Then You´ll Beg (2000)

Na slovo vzaté kapacity kanadského extrému a jeden z jejich mnoha tvůrčích vrcholů. „And Then You´ll Beg“, čistá to tech death/grindová esence, ukázkově rozvíjející motivy neméně přelomové nahrávky „Whisper Supremacy“ a zároveň symbolicky uzavírající druhou etapu existence CRYPTOPSY. Deska je to svým způsobem i kontroverzní, především pak díky participaci vokalisty Mika DiSalva, který se stal trnem v oku zavilým stoupencům Lorda Worma, jenž ozdobil svými neméně unikátními hlasivkami první dvě velká alba CRYPTOPSY. Montrealská sestava na svém čtvrtém záznamu mírně sundává nohu z plynu, nebojí se v pravou chvíli zaexperimentovat a naplno ukázat svůj cit pro progresivní žánrový přístup. Ostatně není se čemu divit, v té době totiž Kanaďané disponovali velice silnými a kreativními instrumentalisty, královským line-upem ve složení Levasseur – Auburn – Langlois – Mounier.

66. GREEN CARNATION - Light Of Day, Day Of Darkness (2002)

Hoci sa GREEN CARNATION neskôr preslávili najmä chytľavými hitmi, na druhom albume slúžil projekt okolo Tchorta a členov kultových IN THE WOODS... najmä na naplnenie epických a doslova megalomanských skladateľských ambícií. Žánre sa tu striedajú tempom, z ktorého sa zatočí hlava a keď sa zdá, že všetky tvrdé už kapela vyčerpala, kapela vytiahne z rukáva nadpozemský hlas Synne Soprany a saxofón, či detský zbor. Prvá voľba ak príde reč na symfonický metal, ktorá dodnes napriek pár miestam, s odstupom rokov vyznievajúcim trošku naivne, nestratila na presvedčivosti a pútavosti. Dnes polozabudnutý klenot by mohol byť učebnicou dramaturgie pre všetky kapely, ktoré svoje pompézne, vzduchom nafúknuté, patetické orgie vydávajú za metalové eposy a koncepčné albumy.

65. MASTERPLAN - Masterplan (2003)

V čase vydania tohto albumu priniesli MASTERPLAN nový vietor do už dlhodobo stagnujúcej powermetalovej scény. Dvaja bývalí členovia HELLOWEEN, Roland Grapow a Uli Kusch, konečne naplno zúročili svoj skladateľský talent v jedenástich skladbách, ktoré sú natoľko silné, že by mohli byť postupne vydané ako single. Melodický power metal s veľmi špecifickou atmosférou neváhali prepojiť s hardrockovo ladeným hlasom nórskeho speváka Jorna Landeho, čo bol geniálny ťah. Aby tých hviezd v zostave kapely nebolo málo, všetky klávesy na debutovú dosku (až na jednu skladbu) nenahral nikto iný ako Janne Wirman z CHILDREN OF BODOM. Angažovanie Michaela Kiskeho ako hosťa v skladbe „Heroes“ bolo v tomto prípade už len stávkou na istotu. Materiál v zásade neprináša nič, čo by tu už nebolo predtým, ale vyznačuje sa skladateľskou rafinovanosťou bez nánosu klišé a dokonalou harmóniou medzi hudobnou a textovou zložkou. Kapele sa zatiaľ nepodarilo prekonať latku, ktorú nastavila až nečakane presvedčivým debutom a vďaka personálnym rošádam v nasledujúcich rokoch sa takmer vytratila zo scény. Možno sa to v apríli tohto roku, kedy má vyjsť štvrtý album, zmení.

64. ICED EARTH - Horror Show (2001)

Jeden z diamantů drahým kamením prozářené diskografie power metalových ICED EARTH. Od těch ostatních se liší naoko nijak extra nápaditou, ve skutečnosti však jedinečnou lyrickou tématikou, rozpracovanou do nejmenších detailů (přehrávka maidenovské instrumentální klasiky „Transylvania“ sem zapadá jakbysmet), a hvězdnými posilami na postu baskytary (Steve DiGiorgio) a bicích (Richard Christy). Díky tomu všemu má jinak standardně vynikající výkon ústřední zledovělé dvojice Schaffer a Barlow schopnosti téměř nadpřirozené, takže není výjimkou, když tahle hororová šou přeroste v ještě cosi umělecky skutečně vyššího („Wolf“, „Damien“, „Dracula“ nebo „The Phantom Opera Ghost“) a vy úplně cítíte, jak se kolem vás zhmotňuje zlo a hrozí téměř fyzickým dotykem. Česnek a kříž nicméně nejsou součástí povinné výbavy k poslechu alba, i když by se o tom určitě dalo z výše popsaných důvodů zdravě diskutovat.

63. KHANATE - Khanate (2001)
Aj keď sa KHANATE do širšieho povedomia dostali až druhou nahrávkou „Things Viral“ (2003), bol to práve bezmenný debut, ktorý ich definoval. Zhmotnený strach a hrôzu v podobe beztvarých, ultra-spomalených a drvivých riffov zo strún Jamesa Plotkina (O.L.D., ATOMSMASHER, KHLYST a.i.) a Stephena O’Malleyho (o.i. SUNN O))), BURNING WITCH) doplňovali apokalyptické bicie Tima Wyskidu a poloartikulovaný rev Alana Dubina, kričiaceho do sveta na pomery štýlu mimoriadne znepokojivé, viacvrstvové texty. KHANATE nielen, že dotiahli žáner do absolútneho extrému, ale zároveň priniesli dostatočne výrazné prvky, ktoré ich jednoznačne odlišujú. To, že ich dnes definitívne uzavretý odkaz, ohraničený uplynulou dekádou, nenašiel nasledovníka vyjadruje snáď hlavne to, že hudbu KHANATE už nie je kam posunúť.

62. ANAAL NATHRAKH - Eschaton (2006)

Vojna všetkých proti všetkým - tak nejako znie produkcia birminghamských Anaal Nathrakh. „Eschaton“ je neúprosná smršť death-, black-, heavy-, industriálneho a bohvie ešte akého iného šialenstva. Tak, ako u mnohých výnimočných vecí, aj tu sa z chaosu rodí krása. V tomto prípade sú to skvostné melódie a aranžérske nápady, ktoré tento v mnohých ohľadoch prelomový album poľudšťujú. Práve touto doskou sa ANAAL NATHRAKH dostali do povedomia širšej metalovej obce. Ale nie komerčný efekt robí túto nahrávku mimoriadnou. Je to tým, že na nej Mick Kenney a Dave Hunt dokázali takmer dokonale skĺbiť žánre a vplyvy, ktoré mnohé kapely pred nimi lámali cez koleno. „Eschaton“ je vlajkovou loďou ANAAL NATHRAKH a právom jej patrí miesto medzi najlepšími albumami uplynulého desaťročia.

61. GRIP INC. - Incorporated (2004)

Potřetí a zřejmě i naposledy svolal Waldemar Sorychta parťáky Guse Chamberse a Davea Lombarda, aby společně dotáhli a na rok 2004 připravili vydání kotoučku „Incorporated“. Celé dílko sám zastřešil nabušenou produkcí, dodal skvělé nápady, nebál se klasickou thrashovou vichřici klidnit nebo naopak rozdmýchávat akustickou kytarou a výsledkem bylo svěží, moderní, trendy odrážející, avšak za minulost se nestydící album, jehož poslech je dodnes radostí. O to víc zamrzí fakt, že křikloun Gus už je od října 2008 na pravdě Bóží a tudíž nějaké další pokračování asi nehrozí...?

80. - 71. < pokračuj na > 60. - 51.