Z Talianska pochádzajúca metalová legenda menom BULLDOZER sa pred dvoma rokmi vrátila na scénu, pričom v priebehu minulého roka svoj návrat potvrdila aj novým albumom, ktorý sa dočkal priaznivého prijatia tak u kritiky, ako aj u fanúšikov. Na žiadosť o rozhovor zaslanú manažmentu kapely obratom a veľmi ochotne odpovedal AC Wild, vlastným menom Alberto Contini, ktorý je zakladateľom, skladateľom a ideovým vodcom tohto hudobného zoskupenia. Okrem svojho účinkovania v BULLDOZER je známy svojou prácou pre hudobný priemysel v Japonsku, ako aj svojským pohľadom na moderné zvukové technológie. Výsledok, ktorý z našej komunikácie vzišiel, nie je veľký rozsahom, no obsahovo je dostatočne nabúšený - teda pokiaľ to môže autor týchto riadkov dostatočne posúdiť.

Vrátili ste sa nečakane v roku 2008. Ako ste ku comebacku dospeli a kedy ste sa rozhodli, že zrealizujete aj nový album?

Vrátili sme sa hlavne kvôli dvom veciam. Raz, niekedy v roku 2007, som videl video vyrobené osobou patriacou sa k teroristickej organizácii Al-Káida. Následne som si spomenul na obal nášho albumu „IX“ a zistil som, že sme vtedy boli akýmisi vizionármi. Dlho som nad tým meditoval a nakoniec som sa rozhodol vytvoriť nové odkazy - prostredníctvom nového albumu. Druhým dôvodom boli samozrejme požiadavky našich fanúšikov.

Neobával si sa alternatívy, že po toľkých rokoch už nebude vaša hudba nikoho zaujímať?

V roku 2008 sme mali viac fanúšikov ako v roku 1990, kedy sme sa rozpadli. Okrem toho, radi hráme to, čo hráme. Naozaj, nezaujímam sa o úspech.

Čo potom očakávaš od vášho návratu?

Sme stále BULLDOZER a máme skvelých fanúšikov, i keď ich samozrejme nie je nejaké obrovské množstvo. No je ich viac ako kedysi, pretože sme si získali okrem tých starých aj dostatok nových. Väčšina tých starých náš návrat ocení, pretože sme stále stopercentní BULLDOZER - bez kompromisov!

Album „Unexpected Fate“ je hudobnými kritikmi označovaný za jednu z najzmysluplnejších comebackových placiek za posledné roky, ako ho vnímaš ty?

Zlepšili sme sa kvalitatívne a bez pomoci počítačov. Snažíme sa zachovať si vlastnú identitu „skutočnej BULLDOZER“ thrashovej hudby, ktorú sme vytvorili my a naši hostia. Naši fanúšikovia naozaj oceňujú autentický zvuk, ktorý vytvárame. Nevytvorili sme produkt pre veľkú masu fanúšikov kapiel ako SLIPKNOT alebo METALLICA. Vytvorili sme poctivý album pre fanúšikov BULLDOZER.

Zvuk sa dá označiť jedným slovom - retro. Prečo ste sa rozhodli nahrať album s takýmto zvukom a nevyužili ste možnosti dnešnej zvukovej techniky?

Moderné zvukové technológie poslali metal do „umelého“ sveta. Je možné nájsť silný „umelý“ zvuk vo všetkých oblastiach modernej hudby. Je jedno, či ide o PRODIGY, TOKIO HOTEL, Lady Gaga alebo nejaké iné kapely. Toto nie je môj svet, toto nie je svet BULLDOZER. Moja najobľúbenejšia kapela je SLAYER - oni sú aj našimi osobnými priateľmi - ale mám rád ich albumy z osemdesiatych rokov. Posledné albumy SLAYER sú bez chuti, nahrali ich, len aby niečo predali. Ich živé vystúpenia ale majú vždy ten tebou spomínaný retro-zvuk a hlavne, naživo hrajú svoje skvelé skladby z osemdesiatych rokov. SLAYER sú najlepšia živá kapela! Osobne si myslím, že moderné produkcie sú v určené pre veľkú masu, ktorá je otrokom tohto odpadového zvuku.

Ako sa k „Unexpected Fate“ stavajú fanúšikovia, viete koľko sa predalo kópií?

Prvý mesiac po vydaní „Unexpected Fate“ naša nahrávacia spoločnosti identifikovala najmenej 50-tisíc ilegálnych stiahnutí albumu po celom svete. Našťastie naši skutoční fanúšikovia si CD kúpili - niektorí aj vinyl verziu - a pokiaľ viem, väčšina z nich bola spokojná.

Vaša hudba zvykla byť onálepkovaná spočiatku ako speed, neskôr ako thrash metal s vplyvmi blacku, súhlasíš s týmito tvrdeniami? Ak nie, ako by si vašu produkciu nazval ty?

V našej tvorbe je množstvo vplyvov a veľa originálnych nápadov. V roku 1988 sme prišli so symfonickými samplami v metale. Vzali sme si inšpiráciu od starších skupín a sami sme ovplyvnili niektoré mladé kapely - niektoré zo Škandinávie. Nerád nálepkujem hudbu a už vôbec nie tú našu. Vytvárame hudbu a nemyslíme na žiadne škatuľky, ktoré by sme nasledovali.

V roku 1990 vám vyšiel živák „Alive... In Poland“, ako k tomuto vydaniu došlo?

Boli sme pozvaní vydavateľstvom Metal Mind v Poľsku. Mali sme veľkú fanúšikovskú základňu fanúšikov v Poľsku, možno až rovnako veľkú ako u nás doma. Takže sme sa rozhodli nahrať živý album tam. Vynikajúca skúsenosť. Stena však ešte nepadla...

Kvôli čomu ste sa vlastne vtedy rozpadli?

Viedlo k tomu množstvo dôvodov. Nemali sme radi deväťdesiate roky.

O dva roky neskôr, už ako nefunkčná kapela, ste zas vydali EP „Dance Got Sick!“.

Bol to šialený úlet - boli sme sklamaní narodením „metalovej fikcie“. Urobili sme si žart zo sveta tanečnej hudby, ale kritizovali sme cely hudobný svet daním virtuálnej hudby masám. Tak sme ironicky vytvorili skutočne odpadový projekt. Prvá časť EP je odpadový metal, druhá odpadový rhythm & blues a tretia časť bola odpadové techno.

Je pravda, že sa tomuto EP veľmi darilo v Japonsku?

Po roku od vydania sa tretia časť albumu sa stala nositeľom trendu pre producentov techna. DJ Sick a Dr. Dope boli pozvaní na veľkú raveovú party v tokijskom Dome v roku 1994 a ovplyvnili taktiež PRODIGY, ktorí hrali pred nimi a boli veľmi agresívni. Nikdy sme nemali zisk zo skutočných nahrávok BULLDOZER, hráme so skutočným zápalom a ani teraz s BULLDOZER nepodnikáme. Táto tretia časť EP „Dance Got Sick!“ bola vydaná ako súčasť viacerých techno kompilácií, ktorých sa predalo v Japonsku viac ako milión kusov.

Bol úspech tejto nahrávky dôvodom tvojho presťahovania sa do Japonska? Vraj si sa tam živil ako hudobný producent?

Nie ako producent, pracoval som ako hudobný vydavateľ pre japonskú spoločnosť.

Na čom si v Japonsku pracoval?

Robil som na vydávaní množstva rozličnej hudby, vrátane nejakého metalu, ale ničoho, čo by bolo podobné BULLDOZER. BULLDOZER nie je veľmi úspešným produktom pre podnikanie.

Teraz si sa kvôli BULLDOZER definitívne vrátil z Japonska do Talianska?

Nemusel som sa nikam vracať, žil som striedavo v Japonsku, Taliansku a Indonézii.

V roku 2007 si absolvoval ako hosť japonské turné so skupinou LABYRINTH, na ktorom ste hrali aj skladby BULLDOZER. Ako si na toto turné spomínaš?

Áno, bol som vydavateľom LABYRINTH v Japonsku a oni boli fanúšikmi BULLDOZER. Hral som s nimi skladbu „The Derby“ z nášho albumu „IX“ na japonskom turné v roku 2005.

Bolo aj toto turné a prijatie od fanúšikov jedným z dôvodov na znovuobnovenie BULLDOZER?

V skutočnosti nie. Hlavnou príčinou boli, ako som na začiatku nášho rozhovoru povedal, predpovede obsiahnuté na „IX“.

Za celú históriu kapely ste mali dosť smolu na bubeníkov, vystriedali sa u vás traja. Váš terajší, štvrtý bubeník Manu, hráva ešte okrem BULLDOZER aj v ďalších dvoch kapelách (SIGHT a DEATH MECHANISM), je iba hosťom alebo plnohodnotným členom kapely?

Prečo smolu? Don Andras bol skvelý, takisto bol Rob. Manu je určite najlepší bubeník BULLDOZER, akého sme mali.

Koľko má momentálne BULLDOZER vlastne členov? Album ste nahrávali len traja, no na pódiu sa vás pohybuje viac, pokiaľ viem.

Teraz má BULLDOZER šiestich členov - pre živé vystúpenia.

Kto z vás prispel receptom do metalovej kuchárskej knihy a aký recept z vašej kuchyne tam vlastne je?

Bol som to ja. Barakuda so špagetami je jednoduchý recept s výbornou chuťou, samozrejme ak je barakuda čerstvá. V Toskánsku, kde často chodím, je v lete množstvo barakúd. Samozrejme viem variť a aj vytvárať nové recepty.

Čo chystáte s BULLDOZER do budúcnosti? Ďalší album? Turné? Či znova viacročnú prestávku?

Náš osud je nepredvídateľný!

No dobre, celkom nakoniec ťa poprosím o okomentovanie comebackového albumu vašich krajanov SADIST – „Sadist“.

Ospravedlňujem sa, no nechcem komentovať hudbu iných hudobníkov. Osobne poznám SADIST, budeme spolu hrať niekedy v tomto roku - sú to veľmi milí ľudia a skvelí hudobníci. Okomentoval som iba SLAYER a už som povedal, čo mám rád.

Za pomoc s prekladom ďakujem Arrowovi.

Fotografie: oficiálne stránky skupiny