Pri počúvaní tejto úžasnej 40 minútovej zvukovej víchrice si musím chtiac či nechtiac vždy spomenúť na jeden z najlepších klubových koncertov minulého roka. Legendárni švédski zabijaci ENTOMBED na jeseň v Prahe beštiálnym spôsobom znásilnili mierumilovne prebiehajúce blackmetalové turné SATYRICON, SHINING a DARK FORTRESS. Hnaní ováciami rozbesneného publika nechceli odísť z pódia, hoci sa organizátori snažili dostať ich z neho všetkými možnými i nemožnými prostriedkami. Ich death´n´rollová jazda bola v ten večer jednoducho až príliš dobrá. Keby tam vtedy s nami v publiku boli mladí Američania BLACK BREATH, asi by sa zbláznili od radosti.

Hovoria o nich ako o najbrutálnejšej mladej kapele zo Seattlu, hoci v skutočnosti pochádzajú zo 150 kilometrov vzdialeného mesta Bellingham. Nadšení tínedžerskí fanúšikovia ich obdivujú pre ich výnimočný gitarový zvuk – BLACK BREATH ich vždy s pokorou opravia, že oni ho nevymysleli, iba si ho vypožičali. Najťažší a najlepší zvuk podľa týchto piatich nasratých mladíkov pochádza z prvej polovice deväťdesiatych rokov a prišli s ním na albume „Wolverine Blues“ vyššie spomínaní veteráni ENTOMBED. Tí sa vtedy, v tej pre extrémny metal naozaj pohnutej dobe, vskutku elegantným spôsobom oddelili od ďalších úspešných kolegov produkujúcich kvalitný kov smrti - vymysleli príťažilivý a uchulahodiaci death´n´roll, ktorý až do týchto dní fascinuje celé zástupy mladých hudobníkov.

Kultové vydavateľstvo Southern Lord v prípade tejto fascinácie slávnou metalovou minulosťou prikladá polienko do ohňa a po úspešných retro-thrasheroch LAIR OF THE MINOTAUR prichádza s debutovým albumom „Heavy Breathing“, ktorý BLACK BREATH vydávajú po štyroch rokoch tvrdej práce a postupného umeleckého zrenia. Hoci, slovné spojenie „tvrdá práca“ znie v prípade týchto pánov naozaj paradoxne, keďže práve nechuť k naozajstnej práci a normálnemu zamestnaniu je podľa ich vlastných slov najväčším motivátorom ich hudobnej kariéry. Parafrázujúc nemenovaného kolegu, aj BLACK BREATH by vždy radšej mrzli v converskách na zapadnutých nočných pumpách a žrali zlé bagety, než aby vstávali každé ráno do práce, ktorá ich nebaví.

Kurt Ballou, gitarista právom stále vychytených CONVERGE a rovnako úspešný producent, sa s veľkým prehľadom postaral o to, aby výsledok tejto správnym smerom namierenej pracovitosti stál naozaj za to. Z jeho rúk vyšlo také dokonalé „Sunlight Studio chrastenie“, že nejeden pamätník v onášivkovanej rifľovej bunde pri počúvaní „Heavy Breathing“ zatlačí slzu a uznalivo pokýva hlavou. Do poslednej žily na krku natlakovaný rev, precízne gitarové rezy umne prechádzajúce z tvrdých a hlbokých cez chytľavo melodické do ľahučkých a decentne bluesových, zbesilé a presné bicie tlačiace celú tú divokú obludu vpred k vytúženým blasfemickým hitom ako „Virus“, „Children Of The Horn“, „Unholy Virgin“ či „Black Sin (Spit On The Cross)“ - BLACK BREATH sú spolu s DARKEST HOUR a TRAP THEM ďalšou fantastickou švédskou kapelou pochádzajúcou z Ameriky, ktorej by ste naozaj mali venovať svoju pozornosť.