OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Prišiel čas novej extrémnej superskupiny? Po zaslúžených úspechoch kolosov LOCK UP a BLOODBATH odviazali múdri ľudia vo vydavateľstve Century Media z hrdzavých reťazí aj celé roky driemajúcu príšeru menom INSIDIOUS DISEASE. A lomoz je to preveliký, priam pekelný. Ak je pre vás celý ten obrovský sibírsko-symfonický cirkus „Abrahadabra“ až príliš presladený a výpravný, vráťte sa spolu s týmto poctivým flákom death metalu ku svojim koreňom, cestujte časom až na koniec osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov, keď boli pre nás modlami mená ako DEATH, MORBID ANGEL, OBITUARY, DISMEMBER, ENTOMBED, alebo – MORGOTH.
Práve prítomnosť speváka tohto zabudnutého nemeckého kultu dáva celej nahrávke zvláštny punc originality, najmä v dnešnej záplave deathmetalových vokalistov, ktorí sa predháňajú v hĺbke kanálových a žalúdočných vokálnych prejavov. Marc Grewe je vzácny príklad jedinečného extrémneho hrdla, jeho mocný vreskot môžeme bezpochyby zaradiť hneď vedľa takých fenoménov ako Chuck Schuldiner, Martin Van Drunen či John Tardy. Pri nahrávaní vraj pracoval s mikrofónom rozkošným oldschoolovým spôsobom, ignorujúc výdobytky modernej techniky ako Pro Tools. Pre technicky zdatného štúdiového matadora, akým je Silenoz, to musela byť riadna zábava.
Táto nórska gitarová ikona DIMMU BORGIR spolu s kolegom Jardarom (poznáte ho zrejme najmä z Galderovho dieťatka OLD MAN´S CHILD) plánovali takýto projekt už niekoľko rokov. Zhodou veľmi príjemných náhod sa im napokon podarilo zostaviť vskutku impozantnú posádku. Najmä hviezdna, anglicky hovoriaca rytmická sekcia Shane Embury – Tony Laureano vzbudzuje dostatočný rešpekt. Tímový duch a čaro INSIDIOUS DISEASE sa naplno prejavili už na minuloročnom Wackene, kde dostali do varu tri tisícky fanúšikov, kým na hlavnom pódiu hviezdili MOTÖRHEAD. Skúška ohňom vyšla na výbornú, nič nestálo v ceste plnohodnotnému debutovému albumu.
„Shadowcast“ je odmietnutím súčasných pretekov v technickej hre a rýchlosti. INSIDIOUS DISEASE nemajú radi príliš komplikované aranžmány, svoju pozornosť sústredia na silu skladby ako takej. Neženú sa do prehnaných rýchlostí, aj keď majú za batériou bicích takého maniaka, akým je Laureano z NILE. Naopak, vhodne zvoleným spomalením tempa dokážu riadne zahustiť už aj tak riadne temnú a ponurú atmosféru albumu, ktorý zdobí jeden z najhnusnejších obalov v dejinách metalu – Kjell Ivar Lund je naozaj nechutný, zvrátený a veľmi šikovný umelec. Ozveny starých zlatých čias death metalu naberajú na najväčšej intenzite v momente, keď INSIDIOUS DISEASE parádnym spôsobom zložia poklonu legendárnym DEATH. „Leprosy“ ako zlatý klinec programu funguje naozaj dokonale.
Minulý rok ma veľmi podobným spôsobom potešili ASPHYX so svojím monštruóznym dielom „Death... The Brutal Way“. INSIDIOUS DISEASE možno nebudú podobne úspešní ako v úvode spomínané pojmy BLOODBATH či LOCK UP, ich precízne zvládnuté obrábanie kovu smrti si však určite nájde početnú cieľovú skupinu natešených fanúšikov. Je zvláštne, aké osviežujúce a príjemné môže byť počúvanie tohto zdanlivo zastaralého a na zabudnutie väčšinou priaznivcov odsúdeného metalového umenia. Stačí málo – muzikanti s fortieľom a charizmou a tiež vynikajúce skladby ako „Rituals Of Bloodshed“, „The Essence Of Neglect“ alebo „Nuclear Salvation“. Veru, dobrý death metal nikdy nezomrie.
Poctivý kusisko krvavého steaku od ozajstných majstrov mäsiarov.
8,5 / 10
Marc Grewe
- spev
Silenoz
- gitara
Jardar
- gitara
Shane Embury
- basgitara
Tony Laureano
- bicie
+
Frank "Killjoy" Pucci (NECROPHAGIA)
- spev
1. Nuclear Salvation
2. Boundless
3. The Essence Of Neglect
4. Abortion Stew
5. The Desire
6. Rituals Of Bloodshed
7. Facemask
8. Insomaniac
9. Value In Flesh
10. Abandonment
11. Leprosy
Shadowcast (2010)
Vydáno: 2010
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 46:18
Produkce: INSIDIOUS DISEASE
Studio: Studio Cyrus & StrandStudio, Norway
Insidious Disease? Slusny oldskull death, MORGOTH-ak za mikrofonom hlasovo trochu mimo formu, pri takych sportovych esach (DIMMU BORGIR, NAPALM DEATH) by som vsak cakal trochu viac fantazie pri nazvuceni albumu ...ak si to zrovnam s mancaftom PARADISE LOST, AT THE GATES a MY DYING BRIDE hrajucich v dresoch VALLENFYRE, je to 0:1 pre exhumatorov DISMEMBER
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.