Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Upálením Ježibaby sa to neskončilo. Naopak, pohľad do očí tlejúcej babizne rozpútal v Marienke niečo nové. Niečo, o čom sa pred deťmi zvyčajne nehovorí. A nezmieňuje sa o tom ani žiaden z autorov „Rozprávky o perníkovej chalúpke“. Mlčia bratia Grimmovci, mlčí Božena Němcová. Rozprávka sa predsa vždy musí skončiť víťazstvom Dobra.
Jeseň. Lesné chodníčky ešte nestihlo zahaliť popadané lístie a Marienka si už veselo vykráčuje naspäť k tajomnej chalúpke. Zatúžila po pomste. Nalíčená krvavočerveným rúžom, odetá do bieleho plášťa, červených šiat a drobných črievičiek vábi nič netušiacich pocestných svojim opojným lolitkovským spevom – aby im vzápäti podrezala hrdlo dlhočizným kuchynským nožom, ktorý ukrýva kdesi pod plášťom.
Dočerta! Krv kvapla na jednu z topánočiek.
Julie Christmas musela prežiť neuveriteľne bohaté detstvo. To, že sa jej vlastní rodičia oddávali horúcej kúpeli a tequile, aby oddialili Juliin pôrod presne na deň Vianoc, bol, zdá sa, iba začiatok kľukatej cesty. Roztomilá štylizácia na fotkách, videách a koncertných pódiách zdanlivo napovie mnohé – spoza hlbokých modrých očí ešte stále vykúka sedemročná slečna. Ale pozor, spomínate si na sesterské dvojičky z Kubrickovho „The Shining“?
Práve detské fantázie doviedli speváčku MADE OUT OF BABIES, SPYLACOPA a už neexistujúcich BATTLE OF MICE k tvorbe „sólového“ albumu, na ktorom by sa väčšina nápadov pýšila jej autorstvom. Prevedenie ambiciózneho plánu dostali za úlohu gitarista John LaMacchia (SPYLACOPA, CANDIRIA) a producent Andrew Schneider (PELICAN, DAUGHTERS, CALLISTO, UNSANE…).
Už prvé dojmy nie sú najlepšie: z deviatich piesní výraznejšie zaujme len úvodná „July 31st“ a klipovka „Bow“ – najtvrdšia kompozícia na albume. „The Bad Wife“ priveľmi nečerpá z tvorby ktoréhokoľvek z doterajších angažmá Julie Christmas. Ako celok pôsobí oveľa introvertnejšie, jemnejšie… rozvláčnejsie a monotónnejšie. V porovnaní s nervy drásajúcim „A Day Of Nights“ od BATTLE OF MICE znie takmer neškodne. A priamočiarosť či energickosť „The Ruiner“ z dielne MADE OUT OF BABIES sú mu cudzie úplne. Julie sa jednoducho vybrala skúmať iné emočné a hudobné zákutia ako v minulosti – nežnejšie. Bohužiaľ, priemernosť a bezzubosť väčšiny materiálu, ktorý - tentokrát sama - zložila, signalizuje, že to nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie.
Rodáčka z Brooklynu precenila svoje kompozičné schopnosti; kompletný album pod jej taktovkou neznesie prísnejšie nároky inde než v oblasti spevu. Skladbám chýba výrazný nosný nápad, atmosféra alebo skutočne pôsobivá gradácia… čokoľvek, čo by ich odlíšilo od obyčajného podmazu pre talentované hrdlo. A nevýraznosť je predsa presným opakom toho, kvôli čomu máme radi Julie Christmas...
1. July 31st
2. If You Go Away
3. Bow
4. Secrets All Men Keep (Salt Bridge, Part II)
5. Six Pairs of Feet And One Pair Of Legs
6. Headless Hawks
7. The Wigmaker’s Widow
8. I Just Destroyed The World (WILLIE NELSON cover)
9. When Everything Is Green
Veľmi rád by som kolegovi Klypsovi oponoval a zastával sa mojej najobľúbenejšej speváčky, žiaľ, nejde to. "The Ruiner" alebo "A Day Of Nights" sú jednoducho iná liga, na svojej prvej sólovke sa Julie schováva v prítmí barov a kabaretov. Radšej ju mám, keď behá po uliciach s krvavou sekerou v ruke.
10. listopadu 2010
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
Hellrider
6 / 10
sorry holka ale tohle je slabý .. já osobně z toho cejtim takovou skladatelskou bezradnost
+pár dobrejch momentů
+vokál samozřejmě
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.