KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kto by nemal rád zmysluplné návraty svojich dávnych lások? THE CROWN nám zamávali na rozlúčku pred šiestimi rokmi. Rozbití a zničení zo stratových koncertných šnúr potrebovali prestávku na usporiadanie svojho súkromnia a nájdenie životnej rovnováhy. Podarilo sa. S rodinami, regulérnymi zamestnaniami a so stále horiacou vášňou pre extrémnu muziku v srdci prichádzajú v roku 2010 s comebackovým štúdiovým počinom „Doomsday King“.
Hrali a skúšali prakticky neustále, aj po nešťastnom rozpade. Je dobre, že napokon neprišlo k oficiálnej realizácii nezmyselných bočných projektov – sledovať v podstate celú kapelu pod hlavičkou DOBERMANN či dokonca DEATHEXPLOSION by bolo vskutku čudné. Keďže sa však spevák Johan Lindstrand až príliš zahryzol do kariéry v úspešnej formácii ONE MAN ARMY AND THE UNDEAD QUARTET, jedna dôležitá zmena napokon musela nastať.
Sympatický okuliarnik Jonas Stålhammar je takou dokonalou náhradou svojho výnimočného predchodcu, že to miestami až vyráža dych. Je neuveriteľné, že THE CROWN našli za svoj mikrofón niekoho, kto dokáže takýmto spôsobom pľuť jed, sipieť nenávistné anti-náboženské texty, vzývať z hĺbky bránice všetky sily pekelné. Úžasné. Zvyšok je tradičná spanilá jazda fantasticky zohratých deathmetalových bohatierov. Úsmev na tvári, slastne zavreté oči a radostné počúvanie skvelej muziky – presne to vás čaká, ak vás táto diabolská kapela už niekedy v minulosti oslovila.
SLAYER ako základné východisko pre gitarové riffy, STRAPPING YOUNG LAD ako hlavná inšpirácia pre zvuk gitár, THE CROWN ako záruka originálneho, chytľavého poňatia extrémnej metalovej muziky. Zbesilo rýchle ataky striedajú ťažké stredné tempá (úžasná lámačka kostí „The Tempter And The Bible Black“), kapela valcuje poslucháča v priebehu celého albumu ozrutnými dávkami energie. Dlhoročným počúvaním vybrúsené ucho skúseného fanúšika THE CROWN zachytí najčastejšie použité zvukové a aranžérske ponášky na albumy „Deathrace King“ a „Crowned In Terror“. Snaha o silné skladby, zvrátené deathmetalové hity a zároveň o moderný, hutný metalový zvuk prináša v prípade „Doomsday King“ očakávaný úspech.
Ak niečím THE CROWN prekvapili svojich fanúšikov pri tomto veľkolepom návrate, tak je to snáď iba obrovské nadšenie a entuziazmus, ktoré z nich striekajú na všetky strany. Oddýchnutá kapela, ktorá si užíva svoju hudbu ako tú najpríjemnejšiu záľubu – čo viac si môžete priať? Nech im to dlho vydrží! Zostáva dúfať, že pri svojom striedmom a zodpovednom výbere koncertných aktivít nezabudnú na budúcoročný Brutal Assault, a že tie nové skladby, ktorých už vraj majú zložených a naskúšaných aj na polovicu ďalšieho albumu, veľmi skoro doplnia a vydajú nasledovníka tohtoročnej parádnej štúdiovky „Doomsday King“. Takejto hudby sa človek nikdy nepreje.
Zmysluplný návrat švédskej deathmetalovej víchrice.
8 / 10
Jonas Stålhammar
- spev
Marko Tervonen
- gitara
Marcus Sunesson
- gitara
Magnus Olsfelt
- basgitara
Janne Saarenpää
- bicie
1. Doomsday King
2. Angel Of Death 1839
3. Age Of Iron
4. The Tempter And The Bible Black
5. Soul Slasher
6. Blood O.D.
7. Through Eyes Of Oblivion
8. Desolation Domain
9. From The Ashes I Shall Return
10. He Who Rises In Might - From Darkness To Light
Cobra Speed Venom (2018)
Death Is Not Death (2015)
Doomsday King (2010)
Crowned Unholy (2004)
Possessed 13 (2003)
Crowned In Terror (2002)
Deathrace King (2000)
Hell Is Here (1999)
Eternal Death (1997)
The Burning (1995)
Vydáno: 2010
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 44:13
Produkce: Marko Tervonen & THE CROWN
Studio: Studio-MT
welcome back in bitterness and sorrow
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.