Brázdiť dva roky takmer bez prestávky celý svet je zaberačka aj pre mladistvejších muzikantov, než akým je dnes sedemdesiatšesťročný Leonard Cohen. Lenže, čo máte robiť, keď vám bývalý manažment spreneverí 5 miliónov dolárov?

Turné načaté v roku 2008 – prvé Cohenove po pätnástich rokoch – bolo našťastie všetkým iným než zúfalou snahou starnúceho umelca zarobiť čosi na posledných zbytkoch slávy, klenúcej sa ponad štyri dekády. Aj napriek tomu, že Cohen na každej zastávke odohral viachodinový set, forma mu vydržala až do samého konca roku 2010. Doplnkom DVD „Live In London“ – ako názov napovedá, zachytávajúcom celý set v rozsahu dvadsaťšesť skladieb a dve a pol hodiny – je „Songs From The Road“, dvanásťskladbová bestofka, kde každá skladba patrí inému publiku, od „Hallelujah“ pre kalifornský open-air festival Coachella až po „Lover, Lover, Lover“ z kontroverziami obklopeného koncertu v Tel Avive.

„Songs From The Road“ je zákonite pestrejšim, zovretejším počinom než jeho mamutí predchodca. Rozjazd disku je pomalší: „Lover, Lover, Lover“ a „Bird On The Wire“ sú štruktúrou i inštrumentáciou tradičnejšie skladby, ktoré väčšmi oslovia Cohenových fanúšikov. Nasledujúca „Chelsea Hotel #2“ – rovnako ako „Avalanche“ a absolútne vrcholy v podobe dusivej „Suzanne“ či vzdornej „Partisan“ – disponujú kvalitami, ktoré presahujú rámec Cohenovej tvorby. Spev (či nezriedka len deklamácia) vystupuje do popredia a výborne zrozumiteľné texty naberajú na dôležitosti. Decentný vokálny podkres šarmantných sestier Webbových a Sharon Robinsonovej dodáva starému pánovi oporu, nezriedka do latina hodený doprovod skupiny – rovnako ako samotná Cohenova gitara – väčšinou buble potichu v pozadí a dáva o sebe vedieť len v zriedkavých, ale o to vzácnejších momentoch, vždy v podobe decentného sóla. Rovnako decentné sú pohybové kreácie: na strohom javisku sa neodohrávajú žiadne eskapády, no keď sa v záverečnej „Closing Time“ dá do „medvedieho“ tanca aj Leonard Cohen, pochopíte, ako obrovsky si to celá kapela, ktorej väčšinu koncertu vidno do tváre, užívala.

Obraz je v prípade „Songs From The Road“ (vyšlo aj na CD) esenciálnou polovicou zážitku. Na rozdiel od „Live In London“ dostáva divák možnosť vybrať si blu-ray verziu, na ktorú akoby bola kamera šitá. Striedme jednofarebné osvetlenie neodvádza pozornosť a časté zábery na doslova intímne detaily dávajú možnosť prežiť skladby spolu s interpretom – to puto, ktoré sa sem-tam vyskytne pri osobných návštevách koncertov, je extrémne ťažké preniesť do obývačky; tu sa to podarilo. Je prakticky nemožné nepočúvať tichučkú „Suzanne“ so zatajeným dychom a nebyť fascinovaný tým, ako ju po štyridsiatich rokoch od vzniku dokáže prežiť sám autor. Paradoxne najslabším kusom je obligátna „Hallelujah“, kde festivalové nasnímanie práve toto imaginárne puto ukradne.

Samozrejme, z pohľadu kompletistu sa „Songs From The Road“ môže zdať ako ďalší pokus podojiť megaúspešné turné ešte o pár dolárov. Kvalita kompletu – autorská, interpretačná, dramaturgická aj technická – z neho však robia výnimočný počin, ktorý dokáže osloviť ešte širšiu poslucháčsku základňu než akou je tá, ktorá za Cohenom stojí už roky.

(A keď v „Waiting For The Miracle“ dôjde na verš „od konca druhej svetovej som nebol tak šťastný“, nevdojak vás napadne, že Leonard Cohen zo svojich zhudobnených básní dokáže vystúpiť do reality tak, ako málokto iný.)