Budapeštiansky klub Tündérgyár je miestom, aké mi na Slovensku zúfalo chýba. Pôsobivo členené a pomerne štýlovo zariadené priestory v malebnom deviatom obvode za mostom Sándora Petőfiho poskytujú útočisko zatúlaným barovým dušiam, kávičkárom, čajovým fajnšmekrom počúvajúcim nepravdepodobnú elektronickú muziku, priaznivcom letných pivných a grilovacích terás, no a samozrejme najmä fanúšikom kvalitných živých vystúpení. Koncertná sála síce veľkosťou iba o malý kus víťazí nad bratislavskou Obludou, no pre jednu zo zastávok aktuálneho európskeho turné Julie Christmas bola plne postačujúca.

Charizmatická Brooklynčanka je síce už niekoľko rokov právom označovaná za snáď najzaujímavejšiu a najfascinujúcejšiu speváčku na poli akejkoľvek tvrdej gitarovej hudby, no koncerty jej hlavnej kapely MADE OUT OF BABIES a rovnako aj sólové štácie zostávajú stále príťažlivo undergroundovou, vyslovene fajšmekerskou záležitosťou. V metropole Maďarska na ňu bolo zvedavých niečo vyše päťdesiat divákov, približne desatina z toho merala cestu z Felvidéku. Vstupné 1000 forintov, čo sú v prepočte asi 4 eurá, hovorí zrejme tiež dosť jasnou rečou.

Pri vystúpení neznámej predkapely HAUNEBU som, obligátne profesionálne deformovaný, od prvých tónov písal v hlave report a tešil sa z formulácií ospevujúcich rozorvaných mladých príslušníkov americkej white trash society. Až do momentu, keď spevák prehovoril vo svojej skutočnej rodnej reči. Darebáci maďarskí, vždy boli v rockovej hudbe na kilometre pred nami! Hneď som si spomenul na kolegu Thorna, ktorý už dávnejšie nechápavo lamentoval nad absenciou akejkoľvek slovenskej stoner-rockovej kapely. V Budapešti sa veru drží prst pevne na tepe doby. Mladí rozorvaní orbánovci hrajú muziku, akú v súčasnosti na kilá vydávajú napríklad prestížni Relapse Records. Povedané futbalovou terminológiou, ak sú v tomto prípade takí THE HIGH CONFESSIONS FC Barcelona, maďarskí junáci by mohli byť Ferencváros Budapešť. Ale v časoch najväčšej slávy. Pri ich riadne hlučnom sete si skutočne mohol prísť na svoje každý fanúšik proto-sabbathovských gitarových riffov, stoner-rockového blúznenia, sludgeových dunení, mastodontích ozvien či kylesovsky zbesilého muzikantského nasadenia.

Klubom sa nesú naslučkované vzdychy a šepoty z novej skladby "He", sprievodná kapela pomaly prichádza na pódium, chopí sa svojich nástrojov a poslušne čaká na šéfku. Tá vychádza zo šatne ako posledná a v priebehu úvodnej parády "When Everything Is Green" dosť výrazne zápasí s neposlušným, vypadávajúcim mikrofónom. Drobné závady a chybičky krásy sa našťastie rýchlo vychytajú a tak v priebehu ďalšieho, približne hodinového koncertného ošiaľu môže Julie Christmas pokojne plávať temnými zákutiami svojich depresívnych textov. Naskrz osobný sólový album "The Bad Wife" odprezentuje vo veľmi pôsobivej podobe úplne celý, nechýbajú drobné úpravy, improvizácie a bonusové hlukové masáže. K očakávaným vrcholom patria klipovka "Bow", precítená a naliehavá "Secrets All Men Keep (Salt Bridge, Pt. II)" či skvostné kúsky "If You Go Away" a "July 31st". Rovnako ako na albume, aj do koncertnej formy sa Julie snaží pretláčať zaujímavo intímnu barovú atmosféru. Na jej umocnenie popíja Johnnieho Walkera (pár dní predtým v Paríži Jacka Danielsa) priamo z fľaše, do plastových pohárov nalieva viacerým vďačným fanúšikom v prvých radoch. Zvláštne. Zvrátené, ale svojským spôsobom milé. Presne ako všetko to škrtenie šnúrou od mikrofónu, driapanie kože, udieranie do reproduktorov nad hlavou a neuveriteľné vokálne akrobacie. Julie Christmas v plnej paráde a v neuveriteľnej forme. Nejeden začínajúci psychológ by si síce pri analýze jej vystúpenia zrejme zgustol, ale... nie, takto to proste má byť. Skutočne zaujímaví umelci jednoducho nemôžu byť normálni.

Z kapely sprevádzajúcej Julie Christmas po Európe je trochu známy snáď len klávesák Mel Lederman, ktorý s Julie úzko spolupracoval pri nahrávaní "The Bad Wife". Zvyšok tvorí trojica, po ktorej sa očividne siahlo do mladých, rozbúrených muzikantských vôd New Yorku. Herne, no určite aj vizuálne zaujala najmä rytmická sekcia - basgitarista s výzorom mladého Seana Penna a bubeník, potetovaný Michal Hvorecký. Palec hore, keď sa niekomu podarí aspoň na pár sekúnd získať pozornosť publika na pódiu vedľa Julie Christmas.

Určite to do veľkej miery spôsobila aj subjektívne vnímaná atmosféra voňavého jarného večera v Budapešti. Ten pocit, keď po dvoch hodinách príjemnej jazdy diaľnicou z upršanej, sivej Bratislavy dorazíte do 20-stupňovej pohody maďarskej metropoly, bol naozaj výnimočný. Parádnym spôsobom ho vystupňoval koncert, ktorý bol ešte o dosť zaujímavejší, pôsobivejší a osobnejší ako pamätné šantenie MADE OUT OF BABIES v Prahe na Střeláku. V nasledujúcich ôsmich mesiacoch ma čaká ešte veľa skvelých koncertov, ale tento zrejme zostane pevne zabetónovaný v prvej trojke toho najlepšieho za rok 2011.

Fotografie: j.v.