KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
BURNING LOVE hrajú stoner metal zrýchlený na maximum, ktorý riedia punkovou priamočiarosťou a energiou extrémneho hardcoreu. Inšpirovaní kapelami ako KYUSS a inými kráľovnami púšte, „vypožičali si“ bluesové cítenie a schopnosť napísať jednoduchú, ale zaujímavú melódiu. Vykročili vpred, aby svetu ukázali svoju verziu výbušného „punku“. Tá je tvrdšia ako v prípade WOLVES LIKE US a svižnejšia a „rokenrolovejšia“ ako u COLISEUM.
Nečakajte „artsy“ prístup, ale priamy fľusanec do tváre, odvrátenú tvár Toronta a vztýčený prostredníček všetkým kvázi-punkerom, presne tak, ako to svojho času robili BLACK FLAG. Napriek tomu všetkému by ste dnes variabilnejšíu a nápaditejšiu punkovú nahrávku našli len veľmi ťažko. BURNING LOVE sú síce ešte mierne spútaní konvenciami (v čom tkvie aj ich najväčší nedostatok), ale ak na ďalšom albume vypustia to staré bluesové kúzlo, ktoré je schované pod nánosmi „archetypálneho punk and rollu“, a darujú ešte väčší priestor gitarovým harmóniám, máme byť na čo zvedaví.
Myslím, že by sa patrilo spomenúť, že BURNING LOVE (názov si požičali od piesne Arthura Alexandra, ktorú preslávil Elvis) vznikli ako vedľajší projekt temných hardcore vládcov CURSED, respektíve ich speváka Chrisa Colohana a stonerrockových OUR FATHER. Tento fakt by na popis tvorby BURNING LOVE v podstate stačil. Po rozpade vyššie menovaných sa z nich stala regulárna kapela, ktorá vzápätí začala sypať jeden sedempalec za druhým a samozrejme dravo koncertovať – napríklad s takými NAILS, CONVERGE, TRAP THEM alebo COLISEUM, s ktorými si už stihli vystrihnúť aj jeden „živák“.
Ale späť k hudbe. „Songs For Burning Lovers“ dominuje ohromné nasadenie kapely, ktoré je cítiť z každej sekundy nahrávky. Chrisov burácajúci vokál, zborové refrény, stoner-bluesové vyhrávky v nadsvetelnej rýchlosti (skúste si pri počúvaní takej „Don´t Ever Change“ predstaviť tú skladbu omnoho pomalšiu a máte EYEHATEGOD ako vyšitý) a jedna ruka spustená na klávesoch, ktoré zvýrazňujú priamočiary rytmus.
BURNING LOVE sú vysoko horľavá zmes lásky k punku a pravekému rocku. Nič viac a nič menej. Ale na to, aby nakopali zadok vašim obľúbencom a troška vám poprehadzovali top rebríček to bohate stačí!
BURNING LOVE sú vysoko horľavá zmes lásky k punku a pravekému rocku.
7,5 / 10
Chris Colohan
- spev
Alex "Hawk" Goodall
- basgitara
Pat Marshall
- gitara
Andrus Meret
- gitara
Easton "The Business" Lannaman
- bicie
1. Destroyer Of Worlds
2. Don't Ever Change
3. MomentoMori
4. Gain
5. Curse Breaker
6. Miserable Sound
7. HighSpeedWires
8. Alien vs. Creditor
9. Money Shots
10. Morning After Party
11. Piano
12. The Needle
13. Burning Love
Rotten Thing To Say (2012)
COLISEUM/BURNING LOVE Live At The Atlantic Split Series (2011)
Songs For Burning Lovers (2010)
Don't Ever Change 7'' (2010)
Burning Love 7'' (2009)
Vydáno: 2010
Vydavatel: Deranged Records
Stopáž: 30:39
Produkce: Ian Blurton
Studio: Giant Studio, Toronto
-bez slovního hodnocení-
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.