ÅRABROT je skupina pomätencov, ktorí sa snažia zmazať vžité hudobné predstavy o svojom rodnom Nórsku a praktizujú to poriadne hlučnou cestou.

Je fakt, že u severanov sa už dávno nehrá len temný metal, prípadne kvalitná elektronika. V ostatných rokoch sa z Nórska hrnie do sveta aj mnoho staromilských a v pozitívnom slova zmysle archaicky znejúcich zoskupení. Prototypom „inakosti“ a veľmi trefným príkladom je kolektív muzikantov nazývaný ako Black Hole Crew. V ideovej a hudobnej rovine tmelí hudobníkov z kapiel HAUST (úchylní noise pankáči, ktorí vyvádzali pred ROTTEN SOUND pri ich ostatnej slovenskej návšteve) a OKKULTOKRATI (hrubý hardcore, prepletený temným crustom), respektíve zopár ďalších menej známych mien, holdujúcich „nekromantizmu“.

Prečo ten úvod? Pretože s ÅRABROT ich spája okrem krajiny pôvodu hlavne hudobná stránka a v nej dominujúca zvrhlosť, ale aj netradičnosť prejavu.

Ako sa môžete dočítať na domovských stránkach, ÅRABROT je tiež meno skládky, nachádzajúcej sa za mestom Haugesund. Trojicu mladíkov však aura tohto miesta uchvátila natoľko, že ho od svojich začiatkov nosia ako vlastnú poznávaciu značku. 

Názov nie je to jediné, čo nórske excentrické trio ÅRABROT s týmto miestom pojí. Jeho hudba takúto skládku aj pripomína. ÅRABROT sa totiž do svojej produkcie snažia napratať čo najviac negativity, špiny a nepríjemného odpudivého zápachu. Na druhej strane toto hudobné smetisko skrýva aj veľa pozoruhodných prekvapení a zaujímavých zákutí. Rezultát je radikálne znejúci, hutný noise rock, ktorý si prepožičiava zopár šikovných fígľov od svojich mladších bračekov - sludgeu a drone metalu.

Aby bolo jasné, ÅRABROT nie sú žiadni debutanti. Ich nahrávky sú prijímané už vyše pol dekády s kladnými ohlasmi. Kapela je pozývaná na prestížne festivaly a pracuje s významnými a rešpektovanými indivíduami. Za všetkých spomeniem Billyho Andersona a Stevea Albiniho, ktorý produkoval aj novinku „Solar Anus“. Skúsenosti sú na nezaplatenie a pri služobne najstarších ÅRABROT, teda aspoň v rámci nórskej nevšednej rockovej scény, to platí dvojnásobne.

Na „Solar Anus“ vládne hudobný minimalizmus. Nápady sú pozvoľna rozvíjané a kladie sa dôraz na detaily, hravosť, ale aj na celkovú chytľavosť materiálu, príkladom nech je vynikajúca repetičná „And The Ass Had Spoken“. Rozhodujúcou devízou ÅRABROT je stupňovanie a zahusťovanie atmosféry, neustále navíjanie hlučného klbka na jednoduché, ale ohromne bohaté gitary, podporované primitívnym, ale funkčným bubnovaním. Rytmika znie ako z „Houdini“ od MELVINS. Mimochodom práve oni sú v refréne „Nubiles“ bez okolkov citovaní a všadeprítomný dunivý spodok miestami pripomína THRONES Joea Prestona.

Do ucha vám šepká slizkým hlasom spevák Kjetil, ktorí sa pri svojich textoch zjavne snaží vžiť do role vyšinutého jedinca, ktorý pľuje svoje choré myšlienky niekde v zabudnutom sanatóriu. Na začiatku som spomínal black metal. Tu je ho viac ako u ktorýchkoľvek namaľovaných bubákov, len je šikovne skrytý pod bahnitými naplaveninami. Chlapci svoju nórsku čiernu krv nezaprú a zjavne ani nechcú.

Miestami duní „Solar Anus“ v duchu moderného sludge (strhujúca hymna „Auto Da Fe“) a občas sa cítite, akoby ste počúvali hravých THE JEZUS LIZARD (spevné „Madonna Was A Whore“ a „Odine“). Experimenty so zvukom sa dejú v miere únosnej „radovému“ poslucháčovi, a čo je hlavné, ÅRABROT sa neznížia k tomu, aby nudili.

Na záver ešte jedna asociácia. Čierny humor a drzá atmosféra, sršiaca z celého albumu, mi mnohým pripomínajú práve kapely Stevea Albiniho, najmä velikánov noise rocku BIG BLACK. Tento producent zrejme do ÅRABROT vložil viac, ako sa od neho očakávalo... A je nutné poznamenať, že výsledný efekt je strhujúci.