OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Čo už len môže vedieť nejaký frantík o Stalinovi? To si iste povie dosť čitateľov vo chvíli, keď zazrie túto knihu niekde na regáloch kníhkupectva. Ak sa ale pozrieme, kto je vlastne autorom tejto monografie, tak zistíme, že Jean-Jacques Marie je historik, ktorý sa už viac ako štyridsať rokov venuje téme Sovietskeho zväzu. Tu samozrejme vyvstáva otázka, čo nového sa dnes môžeme dozvedieť o jednom z najznámejších diktátorov sveta, veď od jeho smrti uplynulo už skoro šesťdesiat rokov.
Aj napriek tomu, že Stalina pozná snáď každý obyvateľ tejto planéty, tak vďaka zahmlievaniu a oficiálnej propagande zostal jedným z najzáhadnejších ľudí a Jean-Jacques Marie sa pokúsil aspoň trochu poodhaliť osudy muža z ocele. Na pomoc si zobral, okrem všetkej možnej literatúry, ktorá za desaťročia o Stalinovi vyšla, hlavne nedávno odtajnené ruské archívy. Vďaka jeho systematickému prístupu a naozaj podrobnej znalosti problematiky sa mu podarili touto knihou poodhaliť mnohé tajné zákutia, vyvrátiť alebo spochybniť legendy, ale hlavne ukázať Stalina ako človeka (sic!). Samozrejme, aj autor tejto monografie priznáva, že definitívne odhaliť všetko o osude, motivácii a myslení tohto diktátora už nie je možné. V čom si ale Jean-Jacques Marie istý je, je fakt, že jeho oficiálny životopis sa značne rozchádzal s realitou. Už len informácia, že za Stalinovho života i po jeho smrti vyšlo niekoľko verzií životopisov a všetky sa odlišovali aj v zásadných veciach mnohé naznačuje.
Stalin úspešne zahladzoval stopy za sebou a tak napríklad o jeho detstve a rodine existuje naozaj len málo dôveryhodných informácií. Rovnako autor spochybňuje aj v súčasnosti dosť rozšírený názor, že Stalin (v tej dobe prezývaný Koba) spolupracoval s cárskou políciou a skoro úplne vylučuje aj ďalšiu, samotným Stalinom šírenú legendu, podľa ktorej organizoval tzv. expropriácie (prepady bánk a peňažných transportov). Podobných faktov, ktoré spochybňujú doteraz ako pravdu brané informácie o najznámejšom Gruzíncovi, je v knihe s názvom „Stalin“ množstvo. A práve preto možno smelo odpovedať na otázku z úvodu tejto krátkej recenzie takto: Množstvo nových informácií je veľmi dobrým dôvodom k zaobstaraniu si tejto publikácie.
Jean-Jacques Marie napísal pútavú a čitateľsky zaujímavú knihu, prinášajúcu nové pohľady, ktoré ešte viac poodhaľujú osobnosť Josifa Džugašviliho a jeho púť z rodného Gruzínska až na post najvyššieho predstaviteľa Sovietskeho zväzu. Josif Vissarionovič Stalin, ako znie posledná úprava jeho mena, si uzurpoval pre seba absolútnu moc a svojimi metódami pripravil o život milióny ľudí, pričom nebral ohľady ani na svojich súputníkov a ani na vlastnú rodinu. Jeho príbeh by mal slúžiť ľudstvu ako memento.
Obsiahla monografia, venujúca sa osudom jedného z najväčších diktátorov sveta, prináša nové informácie a pohľady na tohto najznámejšieho Gruzínca.
Vydáno: 2011
Vydavatel: Naše Vojsko
ISBN: 978-80-206-1211-3
Väzba: tvrdá s prebalom
Počet strán: 788
Rozmery: 17,0 x 24,0 cm
Jazyk: český jazyk
Preklad: Tereza Cihelková
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.