Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na stránkach Metalopolisu sa hip-hopu venujeme iba rekreačne. Celkom určite to ale nesúvisí s tým, že by sa v tomto žánri dialo pramálo zaujímavého; stačí si vypočuť najnovšie radovky od SHABAZZ PALACES alebo DEATH GRIPS. Prvá si získala pozornosť kritikov pre svoju experimentálnu povahu, druhá aj pre nebývalú živočísnosť. A hoci v oboch prípadoch platí, že ešte stále je čo zlepšovať, často sa hovorí, že oba spolky priniesli niečo, čo tu ešte nebolo. Pozvánka do vyšších kruhov na seba nenechala dlho čakať.
Hip-hopový album roka
Blondiak Astronautalis vystupuje navonok civilnejšie, nenápadnejšie a hlavne - dokáže osloviť aj mimožánrové publikum. Nových fanúšikov získava viac poctivým koncertovaním ako cez médiá a akékoľvek výstrednosti by ste v jeho prejave hľadali len ťažko. „Nemali sme inú možnosť, ako nasadnúť do auta, dobrovoľne hladovať a pri spievaní vypľúvať aj pľúca, až kým sa ľudia nezačali zaujímať, že sme na iTunes,“ hovorí o ceste za kariérou.
Na jedno však zabudol: bez kvalitnej hudby by všetka jeho námaha vyšla nazmar. A práve tu treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o výsledný dojem a záživnosť počúvania, poráža „This Is Our Science“ oba zmieňované novátorské pokusy, nech už je ich prínos pre scénu akýkoľvek. Priznávam, o mojom osobnom kandidátovi na hip-hopovú dosku roka nerozhodla žiadna progresivita. Znova zvíťazila obyčajná chémia.
Od osvietenstva k súkromnému životu
Pri bližšom pohľade na raperovu tvorbu treba mať na pamäti jeho cestovateľskú povahu: ako človek miluje zmeny a často prezlieka kabáty. V praxi to znamená, že v textovej zložke sa prelínajú rýmy z osobného života aj milo prikrášlené príbehy o vedcoch z čias osvietenstva. Ukryté paralely často objavíte až pri opakovanom počúvaní.
Rozlietanosťou je samozrejme poznačená aj hudba. Vkusné rapové texty naťahuje Astronautalis v melodické popevky, pre dramatický efekt pridáva vrstvy gitár, bicích a syntetizátorov, pričom zachádza až niekam k indie rocku, a nebojí sa ani obnosených šiat Toma Waitsa („Holy Water“), ani štylizácie do obyčajnej popovej polohy. Rapovanie sa chváli samo.
Dôležitým bodom je, že všetky zmeny prebiehajú nenásilne. Ak sa nechcete v albume vyložene vŕtať, nepotrebujete si ich všímať okamžite. Podstatnejšie sú jednotlivé nálady a vôbec množstvo sršiaceho nadšenia, ktoré všetky kontrasty zväzuje do hladko plynúceho celku. Druhou stranou mince sú azda len (a práve preto) nenápadné šedé myšky, ukryté medzi rozpínavými hitovkami. Aj z nich sa ale časom vyprofiluje niekoľko favoritov. Za príklad nech poslúžia druhá "This Is Our Science" a štvrtá "Measure The Globe".
Nevtieravé hitovky
Hoci jeho pesničkárstvo prekypuje nadšením, nikdy neskĺzne k presladenej naivite. A to isté platí aj o pripadnej podliezavosti: bez ohľadu na ambície, Astronautalis nie je žiadnou hviezdou, snažiacou sa upútať pozornosť okamžite a za každú cenu. Dokonca aj v prípade hitových skladieb („The River, The Woods“ alebo „Dimitri Mendeleev“) si udržiava odstup a neminie všetok arzenál hneď pri prvom použití.
„Mám rád nahrávky, ktoré sa ti nezavesia na nos hneď pri prvom počúvaní,“ priznáva raper v rozhovore a mieri aj do vlastných radov. Je to tak, album má čo odhaľovať predovšetkým pri viacnásobnom stretávaní – či už sú to ukryté slovné hračky, nuansy oduševneného prejavu alebo zákutia inštrumentácie. A aj vďaka zdravej minutáži sa k nemu budete radi vracať. Obzvlášť, keď jeho sila rastie s každým ďalším vypočutím.
Najlepšie skladby: „The River, The Woods“, „This Is Our Science“, „Dimitri Mendeleev“, „Lift The Curse“
1. The River, The Woods
2. This Is Our Science
3. Thomas Jefferson
4. Measure The Globe
5. Dimitri Mendeleev
6. Midday Moon
7. Contrails
8. Holy Water
9. Secrets On Our Lips
10. Lift The Curse
11. One For The Money
Diskografie
This Is Our Science (2011) Pomegranate (2008) You & Yer Good Ideas (2007) The Mighty Ocean & Nine Dark Theaters (2006)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2011 Vydavatel: Fake Four Inc. Stopáž: 37:36
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!