Tohtoročný február bol priam nabitý skvelými koncertmi. Lákal aj do Viedne na vystúpenie dvoch kvalitných kapiel. Že v tomto prípade išlo o zvučné mená, svedčí aj fakt, že Gasometer pár dní pred koncertom hlásil vypredané. Približne 3000 ľudí sa prišlo pozrieť na muzikantské umenie pánov z DREAM THEATER, ktorí si za špeciálneho hosťa vybrali krajanov PERIPHERY.

Vystúpenie progresívno-djentových PERIPHERY žiaľ dalo spomenúť na pražský koncert DREAM THEATER spred troch rokov. Divadlu snov vtedy predskakovali CYNIC, ktorí boli na pódiu utláčaní malým priestorom a nemali práve najlepšie ozvučenie. Situácia sa opakovala aj teraz, na useknutej časti pódia sa tlačilo šesť spoluhráčov a zlé ozvučenie spôsobilo, že na ľudí sa valil len guláš zvukov. Kapela ale pôsobila sympatickým dojmom a zdalo sa, že páni sa dobre bavia. Američania majú vydaný zatiaľ len jeden album a jedno EP, nemuseli sa teda trápiť s výberom songov do playlistu. Zahrali šesť skladieb a po štyridsiatich minútach sa porúčali z pódia.

Playlist: New Groove, Letter Experiment, Jetpacks Was Yes! (v2.0), Buttersnips, Icarus Lives!, Racecar

Pred nami sa objavuje pódium v celej svojej kráse, nachystané pre hlavné hviezdy večera – DREAM THEATER. Dominuje veľká zostava bicích a zahanbiť sa nenecháva ani sada klávesov. Nad tým všetkým sú na pozadí zavesené tri 2D obrazce, ktoré ale majú pôsobiť ako 3D kocky. Svetlo sa stlmilo a do uší sa ako prvá valí skladba „Bridges In The Sky“. Jej temné intro by zasnenému blackmetalistovi mohlo evokovať príchod DIMMU BORGIR s ich dielom „Abrahadabra“, ale pootvorenie očí veľmi rýchlo vracia do reality, k DREAM THEATER. Na troch obrazcoch je premietaná animácia, kde sú jednotliví členovia vyobrazení ako akísi bojovníci s čarodejníckymi zručnosťami. Po tomto úvode sa už zjavuje na pódiu kapela vo svojej reálnej podobe, no výkony, ktoré podáva počas celého vystúpenia, dávajú vŕtať v hlave, či páni nemajú naozaj nejaké magické schopnosti.

Muzikanti z Bostonu sa vrátili na miesto činu po polroku od ostatnej návštevy viedenského Gasometra. Tentoraz ale s plnohodnotným turné na podporu ich novej dosky, čo sa odzrkadlilo aj na playliste. Skladby z novinky tvorili prevažnú časť hracieho času a treba uznať, že v živom prevedení zneli naozaj veľmi dobre. Veľký ohlas z publika mala hneď tretia skladba v poradí – „Build Me Up, Break Me Down“, s ktorou zároveň prišlo to správne zvukové vyváženie v sále.

Tempo skladieb sa neustále menilo, striedali sa rýchlejšie a tvrdšie skladby s tými pomalšími a mäkšími. Prišlo aj na akustickú časť, kedy na pódiu zostala len trojica hudobníkov. James LaBrie a John Petrucci si tak na chvíľu posedeli na barových stoličkách a zvukovú spoločnosť im robil Jordan Rudess. V tomto zložení odzneli skladby „The Silent Man“ a „Beneath The Surface“. Počas koncertu samozrejme nemohli chýbať ani sólové vsuvky jednotlivých hudobníkov. Publikum DREAM THEATER zobalo z ruky snáď každý jeden tón, logicky sa teda ľuďom nepáčilo, keď kapela po hodine a pol opustila pódium, a tak si ju vytlieskali ešte na jeden posledný song. Tým nemohlo byť nič iné ako ich najväčší hit „Pull Me Under“.

Tento koncert síce v niečom pripomenul ten z Prahy pred tromi rokmi, ale zároveň aj dal na niečo podstatné z toho koncertu zabudnúť - na spojenie značky DREAM THEATER s menom Mike Portnoy. Na svedomí to má nová posila v radoch kapely Mike Mangini. Tento charizmatický bubeník hviezdil vo Viedni aj pred polrokom, no tentokrát si už v hale asi nikto nedovolil spomenúť si na Portnoya, už nik neporovnával. Mangini je nadobro zabývaný v kapele a ako celok pôsobia tak, ako keby nikdy neprišlo k nijakej zmene na bubeníckom poste. Chémia zabrala a Američania nám tak priniesli znova ďalšie skvelé vystúpenie.

Playlist: Bridges In The Sky, 6.00, Build Me Up, Break Me Down, Surrounded, The Root Of All Evil, A Fortune In Lies, Outcry, The Silent Man, Beneath The Surface, On the Backs of Angels, War Inside My Head, The Test That Stumped Them All, The Spirit Carries On, Breaking All Illusions, Pull Me Under