Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Death metal starej školy stále žije, v súčasnosti ide miestami až o trend, v ktorom - tak ako hocikde inde – platí, že „veľa povolaných, málo vyvolených“, a preto sa to všetkým tým kapelám veriť ani nedá, keďže urobiť niečo v duchu dávnych čias, kedy bol death metal novou, záhadnou a desivou entitou, sa tiež nepodarí každému - feeling nekúpite v hypermarkete ani ho nestiahnete z netu. Je rok 2012 a v tomto smere to momentálne metalovému svetu natreli rozhodne nie vetchí „starci“ ASPHYX s ich „kladivom smrti“. Ale o „Deathhammer“ tu reč nebude, určite nie dnes, pretože tento svoj „dlh spoločnosti“ som už splatil na inom mieste a bol som štedrý ako dlho nie. Pozrieme sa na vec, ktorá vyšla už skoro pred rokom, niekedy vtedy som ju aj zrecenzoval, a keďže inde sa nikdy na rad nedostala, prečítate si o nej tu.
To, že sú v Izraeli nejaké metalové kapely, by nemalo prekvapiť nikoho kto má hoci aj len priemerné IQ a zbežný prehľad o scéne, je to tak 20 rokov stará „senzácia“. SONNE ADAM, po hebrejsky „ten, ktorý nenávidí ľudský rod“, vznikli v roku 2007 a po EP „Armed With Hammers“ z mája 2010, ktoré vydalo nemecké vydavateľstvo Imperium Productions, im v apríli roku 2011 vyšiel dlhohrajúci debut „Transformation“. SONNE ADAM, v súčasnosti hrajúci ako štvorčlenná formácia (o.i. s gitaristom zo sludge/metalových DUKATALON), ho stvorili v dvojici Dahan (vokály) a Davidov (všetko ostatné). Tvorca hudby Davidov nie je až taká neznáma persóna a jeho hudobný záber je v rámci extrémneho metalu pomerne široký, obsahuje alebo obsahoval aj hranie v black/thrashmetalových HELL DARKNESS, satanisticko blackmetalových TSORER a vo fekálnom gore/grindovom chorom nonsense ABOSRANIE BOGOM.
Čo obsahuje deväťskladbové CD spolku vyvolávajúceho zo záhrobia ducha starého death metalu? Veľmi dobré veci v štýle vynikajúco zvládnutého klasického veľmi temného death metalu zo začiatku 90. rokov. Žiadne fofry, naopak pochmúrne, ťahavé a atmosférické záležitosti s textovými posolstvami prinášanými ťažkým, hlbokým, kloktavým a zároveň zrozumiteľným vokálom. Tempá a pár gitarových postupov môžu pripomenúť PARADISE LOST na „Gothic“ alebo AUTOPSY, s tým, že SONNE ADAM majú oveľa apokalyptickejšiu, takú až pravekú náladu dimenzií, v ktorých človek nestál na vrchole ničoho.
Hlavne mi však tento album svojou stavbou a vyznením pripomína iný skvost „starodávneho“ death metalu, konkrétne „Soulside Journey“ od DARKTHRONE. (To, že na debutovom EP majú cover „The Serpents Harvest“ z „Total Death“, zrejme nebude náhoda.) „Transformation“ je zhudobnenie sveta bičovaného temnotou, zlom a ovládaného rúhavými monštrami, ktorých hlavnou zbraňou je paralyzujúci des. Stará škola a staré idey s modernými zvukovými možnosťami, marše bicích, zlovestné, z iných sfér prichádzajúce harmónie gitár, strašidelný, šťavnatý vokál ako z čias BLASPHEREION či MIASMA, na to vrstvy temného šepotu, pár dosamplovaných pekelných zvukov, a je to tam. Death metal s atmosférou podzemných jaskýň, v ktorých číha zlo z dimenzií, ktoré boli staré už v čase vzniku nášho sveta, s textami plnými rúhania, zla, okultizmu a apokalyptických vízií je výbornou bránou v čase pre tých, ktorí by chceli pocítiť, ako to bolo kedysi. V niektorých delirických momentoch si pamätníci možno spomenú aj na dávnu austrálsku death/doomovú apokalypsu DISEMBOWELMENT. Uchopenie a podanie štýlu je tu podobné ako u kalifornských DEATHEVOKATION (zaujímalo by ma, kedy sa s novým albumom priflákajú oni), to znamená, že je vynikajúce.
V dobe, kedy dosť výrazne stúpol záujem o tento „starý“ death metal, sa asi netreba čudovať skutočnosti, že SONNE ADAM sa stali súčasťou kolosu zvaného Century Media. Je samozrejmé, že vydavateľstvo to nerobí zo žiadnych filantropických dôvodov, a treba dúfať, že izraelský objav, ktorý už na debute znie tak, že by bola blbosť čokoľvek tam chcieť vylepšovať, mašinéria, ktorá proste už dávno underground nie je, nejakou nešťastnou náhodou nerozdrví.
1. We Who Worship The Black
2. I Sing His Words
3. Sonne Adam
4. Solitude In Death
5. Take Me Back To Where I Belong
6. Shine
7. I Claim My Birth In Blood
8. Transformation
9. Apocalypse
Diskografie
Messengers Of Desolate Ways (kompilácia) (2012) Doctrines Of Dark Devotion (EP) (2012) The Sun Is Dead (EP) (2012) Transformation (2011) Armed With Hammers (EP) (2010)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2011 Vydavatel: Imperium Productions Stopáž: 41:47
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.