OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Grindcore je skôr štýlom minoritným, ale v našich končinách sa vždy tešil veľkej obľube. Aj napriek tejto skutočnosti som do nitrianskej Novej pekárne vchádzal so skromnými očakávaniami a predtuchou „stať sa môže čokoľvek“. Stačí si spomenúť na posledné turné ROTTEN SOUND a ich slovenskú zastávku, na ktorej návštevnosť hraničila s fiaskom. Možno za to mohlo priaznivé postavenie hviezd, možno veľké meno headlinera, v týchto kruhoch pôsobiace priam ikonicky, ale návštevnosť a celková atmosféra v klube predčili všetky moje očakávania. Skutočnosť, že sa ten večer mal (takmer výhradne) hrať grindcore, prípadne jeho pridružené štýly, ma usvedčili v tom, že poriadať podobné akcie má stále cenu.
Pred koncertom som si v duchu hovoril, že sa na pódiu stretnú možno dve najlepšie súčasné grindcorové bandy novej a starej generácie (plus niečo navrch pre nostalgikov). Áno, MAGRUDERGRIND považujem za to najlepšie, čo tento žáner môže v súčasnosti ponúknuť a ich hudobný prednes si od započatia existencie drží vysoký nadštandard. ROTTEN SOUND je kapela o viac ako dekádu staršia, ktorá ešte určite nepatrí do starého železa, a EXHUMED všetkých návštevníkov koncertu utvrdili v tom, že do šrotu zrejme patriť ani nikdy nebudú.
Koncert sa neobišiel bez malých organizačných prešľapov, tentokrát som ich však bral pozitívne. Problémy sa týkali poradia skupín, pričom prví hrali Košičania KILLCHAIN, po nich ADVENT OF BEDLAM z Kostariky a za nimi nasledovali „Vranovčania“ SYSTEMIC DAMAGE. Keďže autor článku je nezodpovedný a na koncert meškal, prvú kapelu zmeškal v domnení, že to bude ním veľmi očakávaná kapela SYSTEMIC DAMAGE. Avšak kvôli organizačným rošádam premeškal vystúpenie Košičanov KILLCHAIN, čo až tak neľutuje, lebo na túto akciu podľa neho vonkoncom nepasovali. Takže pekne po poriadku.
Po KILLCHAIN pokračovali ADVENT OF BEDLAM z Kostariky, ktorí predviedli vskutku pozitívne pôsobiace vystúpenie. Kvalitne odohraný death metal s jemne archaickou arómou, ktorá v tomto prípade nebola vôbec na škodu, práve naopak. Ich vystúpenie tak malo tú správnu rúhavú atmosféru. Keďže v ten večer bolo obecenstvo naladené diametrálne odlišne, opakuje sa podobný prípad ako s KILLCHAIN. Myslím, že akákoľvek domáca crustová, alebo grindová kapela by publikum vyburcovala omnoho viac (a podľa neskorších reakcií nie som sám). Nuž, škoda...
Grindoví SYSTEMIC DAMAGE tento chvíľkový stav beznádeje razantne rozťali. Kapela, v ktorej hrajú členovia crustových ROXOR, predviedla excelentný výkon. Hudobná náplň znela (prekvapivo) ako mix ROXOR a grindu starej školy s troškou chrapčivého poctivého švédskeho death´n´rollu. Spevák chaoticky pobehoval zo strany na stranu, čím skvelo podčiarkol ten slastný bordel, ktorý sa tiahol z reproduktorov. SYSTEMIC DAMAGE sa prezentovali skvelým výkonom a všetkým milovníkom štýlu, ktorí o nich ešte nepočuli, ich vrelo odporúčam!
Kapela, na ktorú sa ten večer prišlo pozrieť minimálne toľko ľudí, ako na hlavné hviezdy – MAGRUDERGRIND. Skupina, ktorá si u nás naposledy zahrala v roku 2007 (v Žiari nad Hronom), sa za tých pár rokov stihla dostať do širokého povedomia poslucháčov po celom svete a od vydania svojej poslednej dlhohrajúcej dosky sa hreje na výslní. Ak sa pýtate na formulku úspechu, skočte si niekedy na jej koncert. Nasadenie, s ktorým kapela predkladá poslucháčom svoju hudbu, je odzbrojujúce. MAGRUDERGRIND na úvod zahrali nové, modernejšie znejúce skladby, aby ku koncu vyložili karty na stôl a show poriadne nabrala grády. Svoj nekompromisný mix powerviolence, blast beatov a grindu tak stupňovali bez zbytočných páuz a prehovorov medzi skladbami ad absurdum. Dvadsať minút totálnej skazy a pozitívneho vybitia agresie. Len škoda toho zvuku gitary. Nechápem, ako môže mať klub zamestnávať človeka, ktorý nevie poriadne ozvučiť kapelu s jednou gitarou cez basový aparát. Škoda reči...
ROTTEN SOUND opäť raz predčili moje očakávania. Túto kapelu som videl tretíkrát a ešte ani raz ma nesklamala (ach, to klišé). Zvuk sa našťastie znormalizoval, takže gitary pekne vynikli aj v tých šialených tempách, pričom pri moshových pasážach to bolo o to drvivejšie a pod pódiom divokejšie. Keď Keijo spustí svoj neúprosný verbálny diktát, tak väčšina prihliadajúcich ostáva len neveriacky krútiť hlavou. Nepreniknuteľná hudobná hradba, nezadržateľná mašina valiaca sa vpred, aby zožala všetko, čo jej stojí v ceste. Presne takto by mala znieť vyzretá grindcorová kapela, ktorá má stále čo povedať a hudobne neprešľapuje. Ešte jedno malé plus. Sympatickejší a spokojnejší gitarista ako Q sa snáď vo svete extrémneho hardcore nevyskytuje.
Storočné ošúchané džísky, ktoré mapujú scénu od svojho zrodu. Brady a dlhé vlasy, pivné pupky, punk, thrash a zatuchnutý grindcore. Veru, EXHUMED majú rozkošný image a hrajú ešte premilenejšiu, ale čo je hlavné - poriadne úprimnú hudbu. Týmto fotrom to jednoducho musíte veriť! Myslím, že títo páni na v ten večer vykúzlili na tvári nejeden úsmev. Skvelý muzikantský výkon, vrtule ako povinnosť, vtipné poznámky s poriadnym hillbilly prízvukom a hlavne poriadna dávka gore metalu, tak by sa do pár slov dalo zhrnúť celé vystúpenie tejto legendy. Myslím, že tu nie som na to, aby som posudzoval, na to toho mám zažité príliš málo. Ale podľa ohlasov „služobne“ starších to bolo srdcové vystúpenie. O zvuku sa už radšej vyjadrovať nebudem, dve gitary boli na pána zvukára zrejme priveľa. Zážitok to našťastie nikomu nepokazilo. Apropo, cover „Drop Dead“ od SIEGE, ktorý si s kapelou zanôtil Keijo z ROTTEN SOUND, a povinná hymna „Matter Of Splatter“ boli zrejme vrcholmi vystúpenia. Klobúk, ehm, teda šiltovku dolu...
I´m fucking done, presne ako sa spieva v songu od MAGRUDERGRIND. Bol to príjemný večer, strávený v spoločnosti milých ľudí a pri skvelej muzike.
A ešte niečo. Prestaňte, prosím, fajčiť na koncertoch.
Foto: ilustračné
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.