Keď hrali CRIPPLED BLACK PHOENIX v Trnave pred rokom, postarali sa vraj o najlepší koncert, aký kedy Art klub zažil. Tak znelo hlavné posolstvo marketingovej kampane nášho redakčného kolegu Klypsa, ktorý koncert organizoval na vyslovené želanie kapely, túžiacej sa na svojom aktuálnom turné vrátiť do slovenského malého Ríma. Slušne zaplnený klub napovedal, že posolstvo zabralo, druhým ostrím však boli očakávania ľudí.

Lokálna predkapela VANTH potvrdila stereotyp lokálnej predkapely. V publiku mala dostatok fanúšikov aj kamarátov, ich hudba nebola nezaujímavá, no ich veľkorysý a zbytočne dlhý set narobil viac problémov než úžitku, čo sa ukázalo najmä pri vyprázdňovaní sály pred hlavnou kapelou a na konci jej setu, keď časť publika musela predčasne odísť, aby stihla posledné autobusy a vlaky. VANTH hrajú pôsobivú zmes hudby, z ktorej nápadito trčí post-metalový vplyv hneď vedľa post-punkového. Prítomnosť dvoch rytmických sád v hudbe síce nie je príliš počuť, celý ansámbel hrá tak trochu pod nástrojovým potenciálom, no nemožno im uprieť snahu robiť muziku trochu inak.

Hlavným otáznikom výkonu hlavných hviezd CRIPPLED BLACK PHOENIX bol nový spevák Matthew Simpkin, z ktorého sa vykľul mladícky vyzerajúci človek s obstojným hlasom, no aj so značným ostychom. Hoci sa niekoľkokrát pokúsil aj o úlohu konferenciéra, tá prirodzene pripadla najmä hlavnému mozgu, gitaristovi Justinovi Greavesovi, a často bohužiaľ aj pár príliš zhovorčivým a väčšinou nevtipným jedincom v publiku. Spevácky nováčik niekoľkokrát za koncert vypratával ring klávesáčke Miriam Wolf a svojim hlasom pôsobil skôr ako jeden z nástrojov, zďaleka nie ako frontman.

Naopak po hudobníckej stránke preberal opraty koncertu naoko nenápadný gitarista Karl Demata, človek so silným talianskym prízvukom a neskutočným bluesovým citom. Karl dodával post-rockom šmrncnutej hudbe tretí rozmer a nútil k úvahám, či nie je práve táto mimožánrová nadstavba niečím, čo tak často zúfalo chýba bývalým metalovým kapelám, brázdiacim post-rockové a alternatívne vody. Taký Danny Cavanagh je šialene talentovaný gitarista, no počuť na ňom, že od istého času po istý čas fičal na veľmi jednostrannom hudobnom jedálničku.

To, ako CRIPPLED BLACK PHOENIX veria svojej novinke, jednému z albumov roka 2012, potvrdil aj vopred tušený playlist. Album "(Mankind) The Crafty Ape" v ňom bol zastúpený menšou polovicou skladieb a než prišlo na povinný historizujúci a hitový záver koncertu, viedla novinka priam drvivo. Za to, že nebol vynechaný ani jeden album, vďačíme ironicky úmrtiu blízkeho priateľa kapely, ktorému bola venovaná neobvyklá "When You´re Gone" z inak ignorovaného debutového albumu "A Love Of Shared Disasters".

Najsilnejším prvkom koncertu bola jednoznačne atmosféra, o ktorú sa pričinilo aktívne a spolupracujúce publikum. Kapela je možno zvyknutá na väčšie návštevy než 130 Slovákov v malom klube, no bezprostredné reakcie a elektrizujúci súzvuk publika členov CRIPPLED BLACK PHOENIX zjavne dojal. Pohľadom na zasnené a šťastné hlavy sa z druhej línie kochal najmä basgitarista Christian Heilmann, stratené MacGyverove dvojča.

Justin Greaves je obrovský sympaťák a čím nižšie sa v zozname skladieb posúvame, tým uvoľnenejšie pôsobí. Vyzdobený čerstvým tetovaním, ktoré si v ten deň dal v Trnave urobiť (fotka), sa na úplný záver koncertu, počas improvizácie do motívu skladby "Burnt Reynolds", vydal medzi publikum, ťahajúc za sebou svoj dlhý kábel. Dokázal hrať a zároveň sa objímať bez rúk, chvíľu pôsobil ako Slash známy svojimi prechádzkami, počas ktorých len tak mimochodom sóluje. Náhle vnuknutie niekoľkých divákov a Justin sa ocitol na ich rukách, putujúc poležiačky pod nízkym stropom klubu. Vraj to bol jeho prvý crowdsurfing od dávnych mladíckych čias. Kábel od gitary vydržal a hlavná persóna je za hromadného nosného chorálu "Burnt Reynolds" prenesená späť na pódium. Kapela veľkolepo končí, ďakuje a lúči sa.

Chorál sa však vzápätí spontánne ozýva znova. Ani po 150-minútovom koncerte publikum nemá dosť, motív spieva dookola z plného hrdla. Kapela je späť, bubny udierajú nástup a pod motívom sa opäť rozoznieva posledná skladba. Človek by nemal osobnejší a intímnejší pocit, ani keby mu CRIPPLED BLACK PHOENIX zahrali priamo v obývačke.

Potom sa koncert strhol a zaznela dvojica rýchlych skladieb, ktorými si kapela zjavne spestruje skúšky. Druhýkrát za večer vystupuje na povrch "revolučnosť" a "ľavicovosť", ktoré sa inak v pokojnej a takmer duchovnej atmosfére koncertov CRIPPLED BLACK PHOENIX nemajú príliš šancu presadiť. Našťastie. Taký Rudi Rus je znechutený "degradáciou všetkého, čo kapela za celý večer vybudovala", no ak tie dve minúty blahosklonne vydržíte, až taký veľký rozdiel v tom nie je.

Zmes ľudí, ktorí 29. marca prišli do "Káčka", sa zase len tak ľahko nestretne. Boli tam metalisti, zopár hipsterov, ľudia patriaci skôr do "corových" vôd, ale aj úplne bežne vyzerajúci ľudia, ktorých by ste na podobnom koncerte nikdy nečakali. Všetci sa dokopy podieľali na zážitku, po ktorom by ma vôbec neprekvapilo, ak by sa na ďalšom albume CRIPPLED BLACK PHOENIX objavila skladba pomenovaná po Trnave.

Playlist:
1. Troublemaker
2. Fantastic Justice
3. Heart Of Every Country
4. Get Down And Live With It
5. When You´re Gone
6. A Letter Concerning Dogheads
7. The Brain / Poznan
8. Of A Lifetime
9. Laying Traps
10. Born In A Hurricane
11. Release The Clowns
12. A Suggestion (Not A Very Nice One)
13. 444
14. Whissendine
15. We Forgotten Who We Are
16. Rise Up and Fight
17. Burnt Reynolds

Foto: Dominika Olešová