Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V 1. polovici 90. rokov v Holandsku existovala deathmetalová kapela BEYOND BELIEF. Počul som druhý album „Rave The Abyss“, ktorý ma ničím nezaujal, a keď po roku 1995 vlna fanúšikovského nezáujmu o väčšinu poriadneho metalu vyhladila slabé kusy, BB boli medzi nimi. Skupinu v roku 2004 oživil gitarista a vokalista A.J. van Drenth, ale reč o nej nebude. Okrem toho totiž spolu s Rachel Heyzer, bývalou vokalistkou SINISTER, založil aj funglovku TEMPLE. Tam je Rachel už tiež minulosťou, prítomnosťou je debutový album „Structures In Chaos“, ktorý vyšiel koncom februára 2012.
Na fotke zostavy vidíme troch chlapíkov, ktorí už zjavne zažili nejakú tú srandu a ich hudobnícka minulosť siaha hlboko, široko a je pomerne impozantná. A.J. van Drenth má okrem BEYOND BELIEF za sebou aj účinkovanie v skôr lokálnych záležitostiach LEGION a THRONE, ale aj v ASPHYX (ktorí mimochodom nedávno ukázali, kto je tu šéf). Bubeník Eric de Windt má v zozname ex- samé chuťovky – DESTRÖYER 666, SUPREME PAIN, INHUME, PROSTITUTE DISFIGUREMENT, SEVERE TORTURE, SINISTER, a popri tom aj trochu toaletného humoru s FLATULATION. Basgitarista Michiel Dekker si nejaký čas v BEYOND BELIEF odkrútil tiež, a históriu písal aj s začiatkom 90. rokov dosť známou death/thrashmetalovou úderkou DEAD HEAD. Účinkoval takisto v ETERNAL CONSPIRACY, MONOLITH a ako gitarista/vokalista sa popri TEMPLE činí v THE MONOLITH DEATHCULT. Hudobný základ holandskej trojice je viac než zrejmý a jej death metal znie podľa toho.
Deväť väčšinou veľmi rýchlych skladieb je návratom do 90. rokov, ale nie do old school čias, naopak tam, kde sa začalo poriadne tlačiť na pílu a nepríčetne klepať. Niekde tam, kde sa medzi skupiny, zakladajúce subžáner brutal death metal na európskej strane Atlantiku, zaradili SINISTER. Tu treba hneď uviesť, že album znie pomerne „neamericky“, máme do činenia s európskou školou death metalu, z ktorej počuť v prvom rade Holandsko, temné, divoké, nespútané a živelné, povedzme čosi ako vplyvy SEMPITERNAL DEATHREIGN, ETERNAL SOLSTICE či THANATOS, zahrané s rýchlosťou VADER na „Black To The Blind“, prípadne KATAKLYSM na „Temple Of Knowledge“, a ak veľmi chceme, môžeme aj u TEMPLE hovoriť o brutálnom death metale s plným, priestorovým zvukom Európy 90. rokov a s vokálmi, ktoré nie sú v totálnych chrochtoch a výlevkových extrémoch, ide skôr o zrozumiteľné, rozzúrené revanie v hĺbkach, úderné, agresívne, možno tak trochu ako barbarskejšia verzia ALTAR v časoch „Ego Art“.
Druhé, ale efektívne husle tu hrá vyšší, jedovatý, skôr blackmetalový rev, ktorý veľmi výbušný, zdravo živelný hudobný materiál posúva do ešte väčšej temnoty. Vplyv amerického death metalu možno nájsť v pár pomalších, deštruktívnych pasážach na spôsob AUTOPSY, a vo vyhladzovacích, temných náladách, pripomínajúcich NILE. Tých môže evokovať aj tá časť textov, ktorá sa zaoberá temnými mýtmi dávneho Blízkeho východu, a prepracovanosť celkovo veľmi zdrvujúcej, útočnej hudby. V niektorých miestach sa mi vybavia aj ruskí DEVILISH DISTANCE, ktorí sú ale prinajmenšom na poslednom albume „total VADER worship“ na hranici plagiátorstva, ktorému sa Holanďania úspešne vyhýbajú smerom k hociktorej spomenutej kapele.
K prepracovanej atmofére nahrávky prispievajú aj na vyhrávky a sóla bohaté gitary či efekty z kategórie tých „starých, ale stále dobrých“ – ženský hlas v „Cover Her In Blood“, krákanie havranov v „Among Ravens“ a podobne. Hosťujúcich vokálov, väčšinou mužských, sa zhostili členovia takých skupín ako THE MONOLITH DEATHCULT, HAIL OF BULLETS, THANATOS, IZEGRIM, DEBT OF NATURE a DICTATED a celkovo tento veľmi čerstvo znejúci návrat do doby pred 15 rokmi odporúčam.
Takto dobre sa to zvyklo robiť kedysi. Živý, šťavnatý death metal bez pachute prázdnoty a umelosti. Zase raz tento štýl musia z kaše ťahať „starí chlapi“.
1. Rituals Of Marduk
2. Higher Perfection
3. The Algol Planet
4. Cover Her In Blood
5. Dead Sun Festival
6. Spiritual Development
7. Among Raven
8. Matagatsubi
9. Multiverse (Another Time And Space)
Diskografie
Structures In Chaos (2012)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2012 Vydavatel: Non Serviam Records Stopáž: 37:54
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.