Napriek tomu, že táto mladá skupina pochádzajúca z nemeckého Hessenska nahrala svoj prvý počin už v roku 1995, začínam ich diskografiu až druhým albumom v poradí. Savage Poetry bola totiž vydaná vo vlastnom náklade a aj keď ju chalani znovu – v upravenej podobe - nahrali pod hlavičkou terajšieho vydavateľstva, zdalo sa mi nefér písať recenziu na album, ktorý vlastne ich začiatky ani veľmi neodráža.

Na Kingdom Of Madness figuruje známa trojica Sammet, Ludwig, Sauer, pričom bicie obsluhuje istý Dominik Storch, ktorý neskôr kapelu opustil. Okrem toho tu nájdeme aj iné odlišnosti ako napr. Tobiasovu hru na basgitaru, alebo fakt, že pri písaní hudby dostával väčší priestor aj Jens Ludwig.

Album otvára skladba Paradise, v ktorej nemožno prepočuť solídne inštrumentálne výkony a pozoruhodný (i keď nie ešte taký vyspievaný) vokál Tobiho Sammeta. O potenciáli Edguy svedčí aj to, že sa od začiatku snažili ísť vlastnou cestou a preto sa im nejaké to drobné ovplyvnenie Helloween-om ani nedá vytknúť.
Dvojka Wings Of Destiny sa teší neustálej obľube u fanúšikov a preto je dodnes pevnou súčasťou playlistu na koncertoch. Zatiaľ čo Heart Of Twilight je príjemne odsýpajúci, nekomplikovaný kúsok, inštrumentálka Dark Symphony prekvapí svojou náladou aj zaradením. Podľa mňa by kľudne mohla figurovať ako intro. Deadmaker predstavuje predovšetkým dokonalú zohratosť celej kapely, kde všetky zložky spolu krásne fungujú. Angel Rebellion sa nenápadne rozbieha, avšak po nástupe bicích získa cválajúce tempo, ktoré krotia košaté gitarovo – basové sekvencie. Sedmička už svojim názvom When A Hero Cries dáva tušiť, o čo tu pôjde – klavírik a Tobiho podmanivý hlas. Z pokojného driemania nás vytrhne energický speed v podobe Steel Church.
A prichádzame k najpozoruhodnejšiemu tracku na tomto albume – The kingdom. Plochu vyše osemnástich minút chalani dokázali kompozične vyplniť do najmenších detailov a na zaujímavosti jej určite pridáva aj hosťovanie Chrisa Boltendhala z Grave Digger. Ak hodnotím The Kingdom z dnešného pohľadu, neubránim sa pocitu, že práve pri komponovaní tejto monumentálnej skladby skrsla v Tobim myšlienka na Avantasiu. Istá paralela by sa našla aj v textovom obsahu... Určite si spomeniete na postavu Else Vogler.

Edguy nahrali nadpriemerný materiál, s ktorým sa nielen že dobre zapísali v prestížnom vydavateľstve, ale aj pritiahli na seba pozornosť širšieho okruhu ľudí. Zároveň si skvele pripravili pôdu do budúcnosti.