PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kedysi dávno sa v československej mutácii časopisu Metal Hammer objavila veľmi pozitívna recenzia dema „Fatamorgana“ od kapely DREAMS, ktorá pochádzala malého mestečka na východnom Slovensku. Okrem recenzie sa tamtiež objavil aj profil a ak si dobre spomínam, tak aj rozhovor. Neprajníci mohli povedať, že to bolo, lebo DREAMS pochádzali z rovnakého mestečka ako vtedajší šéfredaktor časopisu. Tieto okolnosti vyvolávali podozrenia aj u mňa, no možno aj práve preto som si demo nakoniec zohnal a veľmi dobre som urobil. Pravda je taká, že „Fatamorgana“ sa stretla s nebývalým úspechom nielen u poslucháčov v Moldave nad. Bodvou a našom regióne, ale aj u fanúšikov a hudobných publicistov v rámci celého vtedajšieho Československa, ako i mimo hraníc našej bývalej spoločnej republiky.
A kto vlastne boli DREAMS? V lete roku 1993 sa dali dokopy dvaja mladí ambiciózni gitaristi Peter „3po“ Tancer a Ján „Simon“ Prokopič , ktorí v dvojici, počas troch mesiacov skoro dvanásť hodín denne, tvorili a cibrili svoj debutový materiál. Následne si pozháňali rytmickú sekciu a kompletná zostava dostala meno DREAMS. Ešte v decembri 1993 sa spoločne odobrali do skúšobne miestnej zábavovej kapely COLOR BOX, kde v mrazivom prostredí nevykurovanej garáže zaznamenali na štvorstopový magnetofón zn. Tascam svoje snaženie.
Zvukovo nešlo o žiaden „majsterštrik“, ale „Fatamorgána“ sa z tohto pohľadu nedala označiť ani ako „prúser“. Aj napriek dobe vzniku a podmienkam, v akých bola nahratá, išlo o viac ako priemernú nahrávku. Škoda len, že sa do dnešných dní nezachoval záznam tejto nahrávky v pôvodnej kvalite. Debut DREAMS si je možné vypočuť už len zo zachovaných kaziet, ktoré, samozrejme, už po toľkých rokoch nehrajú práve najlepšie. Dokonca ani bývalí členovia zoskupenia nevlastnia žiadnu kvalitnejšiu kópiu, len digitálny záznam, pred pár rokmi „zachránený“ z jednej menej hranej kópie.
Ak by aj niekto mohol šomrať na zvukový háv tohto dema, tak čo sa týka samotnej muziky, neviem, či by našiel pádne argumenty k zmysluplnejšej kritike. Mladíci sa v roku 1994 venovali inštrumentálnej podobe rockovej a metalovej muziky, pričom sa netajili, že medzi ich vzory patria takí ostrieľaní harcovnici ako Steve Vai, Joe Satriani a iní. Samozrejme, ak by som bol presvedčený, že DREAMS boli len kópiou, hocijako vydarenou, tak by ste nečítali tieto riadky. DREAMS aj napriek tomu, že svoje nástroje ovládali naozaj veľmi dobre, na „Fatamorgane“ neskĺzli k samoúčelným exhibíciám, ani ku kopírovaniu svojich vzorov, ako mnohí ich kolegovia. „Fatamorgána“ je plná kvalitnej, originálnej, nadčasovej a zároveň aj ľahko počúvateľnej muziky, ktorá zaujme a nenudí ani dnes.
Základom ich tvorby bolo pohrávanie sa s melódiami, harmóniami, rytmami, emóciami a náladami, pričom sa im darilo zachovať aj „pesničkovosť“ jednotlivých kúskov. Príkladom môžu byť aj krásne zvukomalebné melódie napodobňujúce štebotanie vtákov v sedemminútovej „Mysterious Wood“, ktoré vás pomaly prenesú do lesa plného zvukov gitarových rúbanísk (pardón, rúbaníc), sól a vybrnkávačiek. Prípadne by to mohol byť aj emotívny slaďáčik „Little Sea Fairy“, ktorý je zase najkratším zásekom na nahrávke. Rovnako úvodná „Monzoon“ svojimi melódiami verne evokuje síce depresívne, ale zároveň dlho a radostne očakávané obdobie životodárnych monzúnových dažďov. Okrem výborných gitár si uznanie zaslúži aj rytmická sekcia, ktorá v ničom nezaostávala za dvojicou hlavných postáv tohto projektu. Presné a zaujímavé bicie plné zmien a pohrávania sa s rytmami neboli na našej scéne začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia práve najbežnejšie, rovnako ako bublavé basgitarové linky, s ktorými sa ich autor krásne vyhral. Je naozaj s podivom, že v tak malom mestečku na východe Slovenska sa podarilo dať dokopy tak dobrých hudobníkov.
Ihneď potom sa DREAMS naplno pustili do skladania nového materiálu, ktorý pripravovali v akustickej podobe, pričom dali dokopy štrnásť nových skladieb. Žiaľ, táto ich tvorba sa nikdy nedočkala záznamu. Pár skladieb z neho sa objavilo v roku 1998 na ich druhej, zhruba hodinovej nahrávke, ktorá vznikla naživo v Slovenskom rozhlase, kde si DREAMS zahrali v živom vysielaní. Nahrávka s názvom „Live“ (1998) sa už ale nedočkala žiadneho oficiálneho ani neoficiálneho vydania, takže nakoniec zapadla prachom. Je to obrovská škoda, pretože išlo o materiál posúvajúci kapelu poriadnym skokom vpred a, ako sa hovorí, ktorý držal prst na tepe doby.
„Fatamorgana“ bola v dobe svojho vydania na našej scéne akýmsi inštrumentálnym zázrakom, ktorý sa následne podarilo zopakovať už len kapele NOSTRUM, a to aj napriek tomu, že sa tu zopár ďalších inštrumentálnych rockovo-metalových kapiel ešte objavilo. Ani jedna z nich sa ale kvalitám tohto zoskupenia ani len zďaleka nepriblížila.
Ján Prokopič
- gitara
Štefan Prokopič
- bicie
Peter Tancer
- gitara
Jozef Cingeľ
- basgitara
1. Monzoon
2. Fatamorgana
3. Fortune
4. Mysterious Wood
5. Little Sea Fairy
6. About Something
Live (1998)
Fatamorgana (1994)
Vydáno: 1994
Vydavatel: Samovydanie
Stopáž: 22:09
Produkce: Štefan Jambor a DREAMS
Studio: skúšobňa COLOR BOX
Nahrávka, ktorá bola v roku 1994 tak trochu zjavením. Štvorica talentovaných hudobníkov – Peter „3po“ Tancer bol už v tej dobe všeobecne uznávaným „gitarovým hrdinom – z Moldavy nad Bodvou stvorila nahrávku, ktorú napríklad hudobníci z košickej scény s nadšením a uznaním počúvali bez ohľadu na to, ktorému tvrdo-rockovému štýlu sa venovali „doma“. Niet sa čomu čudovať, po mesiacoch tvrdej práce týkajúcej sa tak skúšania, ako aj samotného tvorivého procesu, uzrela svetlo sveta inštrumentálna rockovo-metalová záležitosť, pružne reagujúca na dianie vo svete, a to dokonca vo svete uznávaných, často uctievaných majstrov súdobej gitarovej hry, ako aj vo svete fúzií metalovej hudby s inými, zdanlivo nekompatibilnými žánrami. Takže ak vám niektoré pasáže tohto prepracovaného, atmosférického, občas meditatívne či introvertne vyznievajúceho dielka niekde zavanú Satrianim a inde si spomeniete napríklad aj na CYNIC, nebudú to halucinácie. DREAMS vo svojej dobe vďaka hudobnej i hudobníckej kvalite boli ozdobou všetkých koncertov, na ktorých hrali, a je škoda, že v žánri, ktorý je na Slovensku tak trochu v úzadí – inštrumentálna, možno aj progresívne ladená rockovo – metalová hudba – sa im nepodarilo preraziť do širšieho povedomia a zostali akýmsi „dobre utajeným“ klenotom. Lebo ešte aj dnes je jediným nedostatkom tejto nahrávky jej zvuk, ktorý je skrátka „len“ demo.
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.