Začnime od konca. Bol to neuveriteľný koncert. Znova sa potvrdilo, že na WOVEN HAND sa oplatí chodiť bez očakávaní. Azda všetky doterajšie stretnutia chystali publikum na to, že takmer zaručene neodznie nič z toho, čo by si želalo najviac, a ak aj náhodou áno, tak jedine v pozmenenej forme, závislej iba na momentálnom zložení a ľubovôli kapely. Akoby nejestvovali žiadne tiché dohody v zmysle „zaplatili ste si a my sme tu pre vás“, ale obecenstvo sa chodilo pozerať na magnetizujúce rituály kresťana s indiánskymi predkami s vedomím toho, že občas stratí predstavy o tom, ako by to malo vyzerať, a bude svojim obľúbencom na chvíľu sklamané.

Ak malo pesničkárstvo Davida Eugena Edwardsa zakaždým niečo spoločné, nech už sa hralo viac country, folkovo alebo rockovo, boli to neklamné znaky silného vnútorného prežívania a intimity každého koncertu. Ostrými gitarovými riffmi sa hrýzlo skôr sporadicky, no o to efektnejšie.

Aktuálne európske turné urobilo za všetkým radikálny rez. David sa snáď po prvýkrát v dvadsaťročnej kariére úplne zriekol stoličky a celý koncert vo Viedni odohral rokenrolovo postojačky. Potlačil pritom tretinu svojej povestnej mimiky a viac sa sústredil na hru. Bolo to frajerské gesto, ktoré rozhýbalo aj veľký počet ľudí v sále, v horúcom lete neprestajne si utierajúcich pot z čela.

WOVEN HAND urobili to, čo by od nich teraz čakal len málokto: vrátili sa k relatívnej tvrdosti albumu „Ten Stones“ a vynásobili ju dvomi. Po rokoch sa do hry znova vrátila druhá gitara a hluk sa občas vyšplhal až niekam k tvrdému rockovému koncertu. Oproti nedávno vydanému DVD „Live At Roepaen“, nahranému s pokorou v nádhernom kostole v holandskom mestečku Ottersum, to bol obrat o 180 stupňov a obrovské prekvapenie ako po stránke zloženia playlistu, tak aj jeho prevedenia.

Ako sa ukázalo, po odchode tradičného basgitaristu Pascala Humberta sa Američania neuchýlili ku skromnej hre v trojici, ale pribrali hneď dvoch nových členov: nenápadného gitaristu Charlesa Edwarda Frencha a mladého basgitaristu s exotickými koreňmi Gregoryho Garciu. Kým gitarista potrebne vyplnil hru, čo pódiovej prezentácii WOVEN HAND podľa môjho názoru chýbalo už roky, mladý basák priniesol do kapely o dve triedy lepšiu hru na tamtam a, čuduj sa svete, aj usmievavú náladu, ktorou sa chvíľami nechali nakaziť aj ostatní členovia. Klávesák, ktorý v zostave figuruje dva roky, vo Viedni prítomný nebol.

WOVEN HAND prišli do Európy predstaviť zatiaľ nevydaný nový album. Jeho materiálu musia skutočne veriť, pretože koncert tvorilo až 6 z jeho položiek. Rázne skladby v duchu energických „Kicking Bird“, „Winter Shaker“ alebo „White Knuckle Grip“ sa však uchytil prevažne dobre, hoci ich nepoznal nikto z publika. Jediné zadrhnutie prišlo s takmer punk-rockovým druhým prídavkom, ktorý sa popravde nehodil do dramaturgie večera už len tým, že človek skrátka očakáva od druhého prídavku niečo úplne iné. Aj napriek tomu sa fanúšikovia pokúsili o zopakovanie nadšeného rytmického potlesku, sprevádzajúceho prvý odchod hudobníkov z pódia, pričom ich neodradili ani dávno rozsvietené svetlá v sále. Ale snaha bola márna. Kapela sa už druhýkrát nevrátila.

Popri nových kusoch odzneli aj ďalšie výborné tvrdšie skladby, ktoré nepatria práve do najstabilnejšieho repertoáru skupiny: „The Beautiful Axe“, „Winter Shaker“ a „Kicking Bird“ boli spolu s „The Speaking Hands“ vrcholmi večera.

Davidova banjola sa dostala k slovu pri silnej dvojici „The Kingdom Of Ice“ – „Sinking Hands“. A ako dobrý tmel poslúžila skrátená verzia „Horse Head Fiddle“ z čias 16 HORSEPOWER, ktorá iba podčiarkla novú snahu usporiadať uhrančivé indiánske prejavy do priestoru medzi skladbami. Takto plynulé a prirodzené hranie pasovalo WOVEN HAND oveľa viac ako to doterajšie, znenazdajky prerušované rituálnymi príhovormi so striedavo dobrým a striedavo brzdiacim efektom.

Ak ste sa pri čítaní reportáže dostali až sem, úprimne vám gratulujem. Aktuálna tvár WOVEN HAND znova rozdelí fanúšikov na dva tábory – tých spokojných a tých, čo právom očakávali niečo iné. Ja osobne patrím do prvej skupiny: pri prechode z klubu do letnej búrky som zmokol nadšený a plný dojmov. Dojmov, z ktorých som sa o druhej ráno potreboval jednoducho sebecky vypísať, nie predstavovať interpreta nezainteresovanému čitateľovi. Či si z toho vezme niečo aj ten, kto klikol na článok iba náhodou, to naozaj neviem. Pre mňa to bol vzrušujúca a prekvapujúca prezentácia obľúbenej kapely, ktorá sa konečne naplno vyrovnala zážitku z albumov. Srdce vraví, že to takmer nemohlo byť lepšie. Ale to je pochopiteľne nezmysel.

Playlist (bez záruky poradia):
01. Nová skladba
02. The Beautiful Axe
03. Nová skladba
04. Nová skladba
05. Horse Head Fiddle (16 HORSEPOWER)
06. The Speaking Hands
07. The Kingdom Of Ice
08. Sinking Hands
09. Tin Finger
10. Winter Shaker
11. A Holy Measure
12. Nová skladba
13. His Rest
14. Nová Skladba

15. Kicking Bird
16. Nová skladba

Foto: Andreas Straßmayr