Atlantický oceán je riadna sviňa. V noci som sa párkrát zobudil na totálnu zimu, nepomáha ani spacák, ani mikina natiahnutá až po uši. Napokon som celkom rád, že zvoní budík o pol ôsmej. Nasleduje hygiena a rýchle raňajky, v priebehu ktorých s pobavením sledujem, že na starých metalových harcovníkoch RUST2DUST nie je badať žiadna nervozita. Ako keby si ani neuvedomovali, že o pár hodín budú hrať najväčší koncert svojej kariéry.

Prichádzame k priestorom vyhradeným muzikantom, ktorí čakajú na svoj odvoz k príslušnému pódiu. Sú zariadené veľmi funkčne a prakticky. Sme Slováci, čo to budeme tajiť – dobre padne ranná kávička z kvalitného automatu, zvlášť, keď je zadarmo. Festival sa prebúdza, dlhoroční spolupracovníci sa nenútene bavia, s úsmevom sa pripravujú na náročné dni, ktoré ich čakajú. Podarí sa mi na chvíľu zahliadnuť Jörga Michaela. Bubeník bájnych STRATOVARIUS je na Wackene zamestnaný ako stage manager pre všetky veľké pódiá. Skôr, než sa ho stihnem spýtať, čo má vlastne v náplni práce a ako vyzerá jeho typický deň, prichádza odvoz pre RUST2DUST. Usmievavý vodič dostáva od kapely cédéčko „Daymare“ a vraví, že zatiaľ naozaj nemá dôvod na stres, všetko beží podľa plánu. Dosť nečakane chváli dobrý hrací čas, ktorý bol Slovákom vyžrebovaný. Napoludnie prvého dňa festivalu sú vraj všetci hladní po metale a v koncertnom stane bude veľa divákov. Presúvame sa približne dva kilometre po poľných cestách, praktických a šikovne vyriešených jednosmerkách k pódiám nazvaným W.E.T. Stage a Headbanger Stage. Spolu tvoria Bullhead City Center, čo je podľa oficiálnych informácií najväčší party stan v Európe. Predstavte si, že by bol Brutal Assault kompletne pod strechou – pódiá, aj publikum, aj prírodná tribúna. Zhruba taký veľký stan čakal na RUST2DUST, v priebehu ďalších dní na ňom vystupovali napríklad UNEARTH, THE BLACK DAHLIA MURDER, GRAVEYARD, DECAPITATED, MOONSPELL, alebo napríklad aj HENRY ROLLINS.

Cestou do Nemecka sme samozrejme počúvali veľa hudby. Vyberal ju bubeník Marek, občas jeho mix vyrazil dych, inokedy veľmi potešil, pri hudbe jeho obľúbenej kapely DANKO JONES som mal vyslovene neutrálne pocity. Skutočne ich mám úplne na háku, ale potešilo ma, že keď sme prišli k šatni kapely, z priečelia stanu organizátori strhávali nápis Danko Jones a lepili naň RUST2DUST – Slovakia. Mágia Wackenu. Danko Jones, ktorý vystupuje neskôr so svojou stand-up comedy, bol presunutý o pár metrov ďalej, zhodou okolností do šatne, kde si o tri dni pôjdem po podpis od Henryho Rollinsa. V utorok dopoludnia však ešte vyzerá kniha „Blues černýho kafe“ v mojej batožine ako smiešne optimistický a značne naivný plán.

Chlapci sa zložili do šatne, kde si opäť vychutnávame nemecký zmysel pre detail. Plná chladnička minerálok, energetických nápojov, oficiálneho festivalového piva. Na stole festivalové poháre, čierne festivalové servítky, festivalové podpivníky. Čierne lavičky majú na sebe logo festivalu, rovnako tak stôl. Šialené. Nasledujú viac ako dve hodiny radostného očakávania, ktoré nepokazí ani fakt, že Ondrík zabudol v aute playlisty. Tomáš s Martinom Kolejákom sa po ne neskôr vyberú, čo vnáša do radov hudobníkov miernu nervozitu. Predstava, že by niekde zablúdil či zostal trčať spevák, nie je veľmi príjemná. Všetko sa však luxusne stíha, hudobníci sa poctivo rozvičujú, štvaví bulvárni novinári sondujú v priestore. Sympatickí litovskí víťazi Wacken Metal Battle sa volajú INQUISITOR. Áno, ich hudba je presne taká blbá ako názov. W.E.T. Stage zažíva ich 20 minút slávy a značne rozsypaný death-black. Je to však stále lepšie ako nesúťažné vystúpenie domácej formácie, ktorá si hovorí VICTIMS OF MADNESS. Začali s „Paranoid“, pokračovali s „Run To The Hills“, pridali „Into The Pit“... no proste jeden facepalm za druhým, že by si človek tvár doškriabal.

Medzitým sa už pripravujú na svoj koncert RUST2DUST. Každý má svojho vlastného technika, najviac práce je pochopiteľne so skladaním bicích. Marek si mohol vyberať z dvoch kompletných zostáv, zo svojej vlastnej sady si priniesol naozaj minimum vecí. Gitaroví technici s úžasom sledovali mašinky, ktoré si štelovali Ondrík so Semishom. Niečo také zrejme nečakali od hudobníkov z bývalej Juhoslávie, ktorí nemajú zmluvu so žiadnym vydavateľstvom. Keďže Bullhead City Center je vybavený aj veľkým ringom, v priebehu Wackenu sa na ňom odohrávali wrestlerské súboje. Pochopiteľne, nevidel som zo žiadneho ani sekundu. Celkom to však vysvetľovalo nasadenie moderátora, ktorý uvádzal všetky kapely a účinkujúcich. Skvelým mikrofonickým hlasom a intonáciou boxerského uvádzača ohlásil „RUST2DUST zo Slovinska!“. Bolo by pochopiteľné, keby to všetci opäť raz s úsmevom prehliadli, chlapci z Bratislavy ale poňali reprezentáciu rodnej hrude naozaj poctivo. Na moderátora vyleteli Semish s Richiem, v zlomku sekundy je zjednaná náprava a ospravedlnenie všetkým Slovákom v publiku. Koncert sa môže začať.

Semish rozohráva prvé tóny skladby „Hate“, Tomáš ešte raz ubezpečuje publikum, že RUST2DUST sú naozaj zo Slovenska a kapela už nakopáva svoj set naozaj vo veľkom štýle. Tisíce metalových hláv v kvalitne zaplnenom stane uznanlivo kývu do rytmu. Neviem, či som niekedy videl zvukára, ktorý by headbangoval – Nemca za pódiovým mixpultom však slovenská muzika očividne chytila. Pokračuje sa bez väčších rečí s najväčšími petardami z debutového albumu „Daymare“ – „Stay Awake, „Lost“, Devil´s Whore“ a najmä „Kráľ skazy“. Slovenský text od Pištu Vandala vznášajúci sa nad Wackenom nádherne podčiarkuje význam tejto historickej chvíle. Chlapci v závere rozhadzujú cédéčká. V kotli sa o ne strhla riadna mela. Jeden ázijský metalista beží spred pódia a radostne zviera v rukách digipack od RUST2DUST, ostatní sklamane vstávajú, že nemali šťastie a v tej chvíli ich triafajú ďalšie mäkké obaly rovno do hlavy. S takou štedrosťou slovenských metalistov nikto nepočítal. Tri desiatky, možno aj viac albumov s metalom spod Tatier má svojich nových majiteľov, všetci na W.E.T. stejdži a pod ním žiaria šťastím.

Šatňa je presvetlená nadšením, úsmevmi, objatiami. Dlho sa debatuje o všetkých detailoch, pocitoch, momentoch vystúpenia. Chladnička sa medzitým zázračne doplnila novými zásobami, RUST2DUST majú ešte viac ako hodinu nárok na tieto priestory, samozrejme, že to s radosťou využívajú. S Marekom a Tomášom ideme skontrolovať, ako sa darí našej novej hviezde – Danko Jones má na pódiu pultík a na veľké plátno premieta neuveriteľné fotografie z kariéry kapely KISS. Celkom seriózne dumá nad tým, ako je možné, že Peter Criss vystupoval v nejakom filme ešte skôr, ako sa KISS odmaskovali. Neveriacky sa pozerám na publikum okolo seba a oddýchnem si – aj oni nechápavo hľadia na pódium. Koho takéto blbosti môžu zaujímať? Vraciame sa radšej do šatne, chlapci cestou prijímajú komplimenty od fanúšikov, ktorí videli ich vystúpenie pred pár minútami.

Návrat do základného tábora v stanovom mestečku je radostný. Umocňuje mi ho štýlový festivalový obed – paradajky, chlieb a vytláčané bambinko. So Semishom sa dohadujeme o akcii GOTHIC. Rumunskú kapelu s týmto neuveriteľným názvom jednoducho musíme vidieť. Cestou späť do Bullhead City Center sme narazili na ich dodávku. Bolo na nej logo ukradnuté z rovnomennej počítačovej hry. Tipujem, že o albume od PARADISE LOST rumunské upírčatá ani nepočuli. Ich koncert je presne taký, ako som očakával. Hrôzostrašný. Predstavte si počiatky slovenskej dark-black-gothickej scény v polovici deväťdesiatych rokov. Ako keby sa všetko amatérske a detské z ranej tvorby GALADRIEL alebo ETHEREAL PANDEMONIUM zhmotnilo do jednej kapely v roku 2012. Veselá predstava, že?

Najhoršie na tom je, že v ten deň už nič lepšie neuvidíme. Celkom sa na to hodí Semishov výrok z nasledujúcich hodín: „Sme tu už týždeň a žiadnu dobrú kapelu sme nevideli“. Naozaj, aj od krajín, kde by človek nejakú tú metalovú kvalitu čakal (Švédsko, Holandsko) dostávame iba výsmech do tváre v podobe neskutočnej amatérčiny. Pri Švédkach FRANTIC AMBER som celkom seriózne premýšľal nad tým, ako tento svoj nezmyselný, zle pozliepaný a ešte horšie zahraný thrashový hurhaj nacvičujú v skúšobni. Fascinujúca predstava. Dobrý pocit z koncertu RUST2DUST však nepokazí nič, aj keď som na ďalšiu dobrú kapelu na Wackene čakal viac ako 24 hodín.

Fotografie: Martin Koleják, mystic7.sk