Spojnicou týchto dvoch kapiel je okrem miesta pôvodu aj duo činorodých bratov Pattersonovcov, ktorí sú na americkej divno-rockovej scéne už dlhšiu dobu uznávanými persónami. Pre neznalých mám ťahák. Evan Patterson, známy ako kapelník YOUNG WIDOWS, teda skupiny, ktorá s každým svojím novým albumom rozširuje hranice toho, čo je známe pod pojmom noise rock, sa nám tu predstavuje ako ťahúň svojrázneho zoskupenia OLD BABY. Ryan Patterson pôsobí ako líder hardcore-punkového tria COLISEUM, pričom sa činí aj ako gitarista svojej novej kapely BLACK GOD. Otázka znie, či agilným bratom ide ich muzicírovanie minimálne tak dobre, ako v ich domovských kapelách.

Evan sa prehrabal vo svojich zaprášených platniach, nasadil si klobúk, začal piť viac whiskey a vzišlo z toho OLD BABY, v ktorom mu asistuje kolektív umelcov rôzneho hudobného zamerania.

Do svojich vízií tentokrát zapojil omnoho viac blues (ako správny bluesman, aj on má svoju vlastnú pieseň o vlaku) a drevného desert rocku. Atmosféra ostáva, podobne ako u posledných YOUNG WIDOWS, náramne uvoľnená a príjemne chytľavá. Evan sa ako správny novátor a hľadač riffov začal (ešte) viac hrať so zvukom a z tejto jeho záľuby vzišla kopa „vzdušného“ noiseového feedbacku, ktorý mnohokrát hraničí s improvizáciou.

Aj keď je zoskupenie OLD BABY, na rozdiel od Evanových predchádzajúcich kapiel, hlavne o pokojných kompozíciách, jeho hudba napriek tomuto faktu vôbec nestráca na dynamike. Ako sme si už zvykli u YOUNG WIDOWS, aj pri OLD BABY je kladený ohromný dôraz na detaily a rôzne muzikantské ozdôbky. Práve preto buďte pripravený na ležérny spev, nezvyčajný ťahavý blues rock s kopou väzbenia a podmanivými melódiami, ktoré nastolia tú správnu rozochvenú náladu.

Ryan so svojou partičkou ostrieľaných harcovníkov (v kapele mimo iných pôsobí aj Nick Thieneman z YOUNG WIDOWS a Rob Pennington z ENDPOINT) na to ide z úplne opačného konca a v podstate sa drží toho, čo predvádza v COLISEUM. Po prvom vypočutí je však jasné, že Ryanovi tentokrát šlo o hutnejší a archaickejší zvuk a celkovo surovejší prejav.

Tak ako v COLISEUM, aj v BLACK GOD sa Ryan snaží skĺbiť hardcore a punk, avšak tentokrát navrch primiešal aj poriadnu dávku ošúchaného hard rocku. BLACK GOD sa sústredia na korene spomenutých žánrov, ale aj napriek tomu znejú moderne a od lacného retra majú poriadne ďaleko. Hudba na ich poslednom "sedempalci" by sa dala opísať ako „bradatý rock and roll“ s presahmi do klasického hardrocku a metalu s poriadnym hardcoreovým odpichom. Krátke skladby svojou štruktúrou pripomínajú skôr punk a nebyť Ryanovej komplikovanej „motorkárskej“ gitary a Robovho chrapľavého, avšak melodického spevu, tak by to aj punk bol. Pesničkám v podaní BLACK GOD nie je čo vytknúť. Sú poriadne energické a agresívne, plné nákazlivých zapamätateľných motívov, presne tak, ako to v intenzívnom stoner rocku má byť.

Pri odpovedi na otázku z konca prvého odseku budem vo svojich prognózach opatrný. Keď sa v budúcnosti obom kapelám podarí udržať si nastolenú vzostupnú tendenciu svojich útlych nahrávok, tak bude rodina kapiel z Kentucky a tamojšia rocková scéna bohatšia o dva silné prírastky a bratia Pattersonovci si vo vlastných radoch vytvoria konkurenciu. Ktovie, možno ich domáce kapely toto „súperenie medzi sebou samými“ popoženie k ešte lepším výkonom...

OLD BABY – Misunderstanding Human Behaviour
(Hawthorne Street Records, 2012; www.facebook.com/intotheearth)

BLACK GOD – II
(No Idea Records, 2012; www.facebook.com/blackgodband)