PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Šesť albumov za šesť rokov existencie, nuž, PATHOLOGY z kalifornského San Diega sú takí nejakí BDM stachanovci. Ale členovia kapely v súčasnosti iné projekty nemajú, neplytvajú silami inde a tak zatiaľ tento „výbuch kreativity“ zvládajú bez straty dychu. Na rozdiel od nejednej „väčšej kapely“ - a je jedno, aký metalový štýl hrá -, ktorú do chrlenia albumov tlačí vydavateľstvo. Vzhľadom na to, že ako veľká kapela máte do roka tak dve turné a k tomu zvyšky osobného, prípadne tí menej šťastní aj pracovného života, na skladanie, skúšanie a nahrávanie máte času skôr neveľa a potom to tak aj vyzerá.
U PATHOLOGY to od minuloročného „Awaken To The Suffering“ vyzerá stále dobre. Novinku stvorila zostava ukrátená o gitaristu Tima Tisczenka, ktorému ako jedinú momentálnu hudobnú aktivitu internet hlási inú brutal deathmetalovú záležitosť BEING KILLED, ktorých posledná nahrávka má už štyri roky. Takže po novom vo štvorici, a aj tak to šliape a hlavne drví solídne nemilosrdne.
Úprimne povedané, nejaké výrazné rozdiely oproti predošlému albumu tu nie sú, snáď len to, že za kratší čas (30:04 vs. 31:13) prehrmí viac skladieb (13 vs. 12), takže patológovia zľahka pritlačili na pílu a sypú účelne, efektívne a bez väčších „príkras“ typu hrania viac „techniky“ než koľko jej nárezy s hlavou a pätou skutočne potrebujú. PATHOLOGY na rozdiel od mnohých svojich rodákov a súčasníkov hrajú skôr priamočiaro, energicky a úderne. Vystačia si s prevažujúcimi klepačkovými tempami, klasickými rýchlovkami, slammingom v niekoľkých rýchlostiach a na takýto základ stavajú osvedčené (brutal)deathmetalové riffy, na miestne pomery korunované nečakane častými harmóniami a pasážami, v ktorých sa gitarové melódie rozhodne neobmedzujú len na sóla. Presne týmto prístupom sa PATHOLOGY blížia klasikom ako BROKEN HOPE a FLESHGRIND, a zároveň znejú miestami až európsky (DAWN OF DEMISE a podobne). Tento dojem podporuje aj v niekoľkých hĺbkových úrovniach kloktajúci a grúliaci Huberov vokál. V melodických pasážach znie takmer ako Rich Lipscomb, tam, kde frázuje guľometne, sa vám zas môže zdať, že sa vrátil nebožtík Joe.
Zhrnul by som to asi tak, že títo „odkrývači konšpirácií“ hrajú brutálne v súčasnom duchu, zvuk je takisto skôr „moderný“, ale vydarený, keďže prinajmenšom vďaka šťavnatosti hudby neznie príliš umelo. Na druhej strane príklon k „tradičnejším postupom“ robí z PATHOLOGY skupinu, ktorá, podobne ako PUTRID PILE (https://www.metalopolis.net/art_reviews.asp?id=6498), je v zástupe iných žánrovo príbuzných bánd dosť slušne identifikovateľná. Čo bude ďalej... uvidíme zrejme zase o rok.
Forma z predošlého albumu PATHOLOGY neopúšťa, novinka prináša šťavnatý brutal death, ktorý je surový, ako sa patrí, a popri tom tiež chytľavý. Hudobníkov to počuteľne stále baví a kujú železo, kým je horúce.
8 / 10
Oscar Ramirez
- basgitara
Jonathan Huber
- vokály
Dave Astor
- bicie
Kevin Schwartz
- gitary
1. Imprisoned By Fear
2. Tyrannical Decay
3. Corporate Harvest
4. Torment In Salvation
5. Asphyxiation Through Consumption
6. Remnants Of Freedom
7. Dissection Of Origins
8. Distorted Conscious
9. A Bleak Future
10. Oppression By Faith
11. Cultivating Humanity
12. Earth's Downfall
13. The Everlasting Plague
Lords Of Rephaim (2013)
Tyrannical Decay (EP) (2012)
The Time Of Great Purification (2012)
Awaken To The Suffering (2011)
Code Injection (EP) (2010)
Legacy Of The Ancients (2010)
Age Of Onset (2009)
Incisions Of Perverse Debauchery (2008)
Surgically Hacked (2006)
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.