Oficiálna sovietska i post-sovietska historiografia uvádza ako počet obetí nemeckej agresie v ZSSR počas druhej svetovej vojny číslo 27 miliónov. Triezvejšie a novšie odhady uvádzajú počty vojenských i civilných obetí na strane ZSSR niečo cez 24 miliónov. Oficiálni historici o nejakých úpravách počtu obetí nechcú ani len počuť a keď dôjde na podrobnejšie skúmanie, aké skupiny občanov bývalého ZSSR sú do týchto počtov započítaní a kto ich vlastne zavraždil, tak dochádza až priam na hysterické výstupy, obhajujúce pravdy komunistickej propagandy.

Pred časom som na tomto mieste písal o knihe Marka Solonina, ktorý sa v jednej jej kapitole komplexne venuje tejto téme, a podľa jeho výskumov Sovieti do týchto počtov obetí bez mihnutia oka započítali aj obete vlastných represálií, nesprávnych rozhodnutí, ako i neschopnosti.

Anna Reidová, britská historička venujúca sa dlhé roky histórii Sovietskeho zväzu a niekoľko rokov žijúca v Ukrajine a v Rusku, poskladala skladačku z dokumentov nájdených v odtajnených sovietskych archívoch, z informácií, ktoré dostala počas osobných rozhovorov s preživšími, i zo záznamov z denníkov, ktoré si viedli Leningradčania počas blokády mesta.

Vo svojej knihe sa venuje všetkým aspektom, ktoré ovplyvnili dianie v Leningrade počas rokov 1941-1944. Vojenské i politické rozhodnutia oboch bojujúcich strán uzavreli v Leningrade viac ako 2 milióny civilistov, ktorí počas celej blokády nemali skoro žiadne šance mesto opustiť, a v konečnom dôsledku si vyžiadali životy 650 až 800 tisíc civilných obetí.

Autorka na jednej strane rozpráva príbehy o živorení, rabovaní, korupcii, vraždách a kanibalizme a zároveň o obrovskej statočnosti či sebaobetovaní. Udalostiam a okolnostiam odohrávajúcim sa v obliehanom mesta sa autorka venuje chronologicky a zároveň si kladie aj otázky, či bolo možné zachrániť viac civilistov i vojakov, či hladomoru a zamŕzaniu medzi obyvateľmi mohla zabrániť miernejšia bezohľadnosť a krutosť leningradského vedenia, a akú úlohu v týchto udalostiach mala Moskva a Stalin osobne.

Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a Anna Reidová uznáva, že v takejto situácii by nebola postavenie obyvateľov a vojakov ľahké v žiadnom meste sveta a pod hocakým politickým vedením. Sovieti sa ale svojou nekompetentnosťou a chybnými rozhodnutiami postarali o značné navýšenie počtu „nutných“ obetí, pričom nezanedbateľný počet Leningradčanov bol popravený priamo rukou svojich spoluobčanov z NKVD kvôli honu na vymyslených špiónov a záškodníkov.

Táto kniha je nielen zaujímavým a faktografickým zhrnutím jednej z najdôležitejších bitiek druhej svetovej vojny, ale zároveň aj obžalobou nezmyselného plytvania ľudským potenciálom komunistickým režimom. Ten mal vždy plné ústa ľudí a ich záujmov, no ak došlo na lámanie chleba, tak boli záujmy ľudí až na poslednom mieste...

Fotografie: Wikimedia Commons