Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Izraelskí „nenávistníci ľudského rodu“ sa rozhodne neflákajú, len pred niekoľkými mesiacmi sme tu mali rozbor ich debutového albumu „Transformation“ a oni už stihli vypustiť tri ďalšie položky do diskografie – dvojskladbové EP „The Sun Is Dead“, šesťskladbové čertvie prečo tiež EP „Doctrines Of Dark Devotion“, o ktorom tu bude reč, a kompiláciu všetkých troch doteraz vydaných EP, obohatenú o dva covery od nórskych THORNS, ktorá pod názvom „Messengers Of Desolate Ways“ vyšla u Century Media.
Ďalšou novinkou je, že zostava SONNE ADAM sa z dvojice Davidov a Dahan rozrástla na kvarteto. V tom už Dahan nefiguruje, post vokalistu kompletne prevzal Davidov, a noví hudobníci sú v podstate neznáme tváre. Nejakú zdokumentovanú hudobnícku minulosť má len basák Butcher, pôsobiaci aj v deathmetalových MORBID TENDENCY a black/speedmetalových PROMISCUITY, pričom aspoň zatiaľ sú tieto dva spolky záležitosťou hlavne domáceho metalového undergroundu.
Výrazná zmena zostavy zrejme vysvetľuje aj pomerne zjavný posun v hudobnom vyjadrovaní SONNE ADAM. Ak bol „Transformation“ pri všetkej jeho atmosfére mimo bežných dimenzií pozemského bytia stále v prevažnej miere staroškolským pochmúrnym a viac – menej klasicky vystavaným death metalom, tak na „Doctrines...“ sa deje niečo počuteľne odlišného. Táto nahrávka je v prvom rade o atmosfére – a nie o takej, ktorá sa dosahuje melodickými gitarovými linkami a romantickými klávesovými plochami – a až potom o death metale.
Nejde tu ani tak o klasické deathmetalové skladby, ako skôr o šesťskladbový soundtrack k temným víziám svetov za naším a pod naším svetom, takým, aké nájdeme povedzme v Lovecraftových dielach a spisoch dávnych okultistov. V nahalovanom hukote záhadných, temných a zlovestných podzemných priestorov znejú valivé a hvízdajúce tóny gitár a ich väzieb, majestátno-strašidelné harmónie a apokalypticky sa valiace bicie.
Celkovo SONNE ADAM počuteľne ubrali na tempách a ich hudobné obrazy sa teraz na niekoľkých miestach približujú zhubným, delirickým atmosféram DISEMBOWELMENT, MITOCHONDRION alebo PORTAL. Výsledkom je však veľmi svojská mrazivá, zimomriavky vzbudzujúca extrémna metalová hudba, bohatá na kvílivé gitarové vyhrávky, ako aj posolstvá prednášané deathmetalovým revom a nezemskými chorálmi, akoby volajúcimi z rozsiahlych a nezmapovateľných hlbín podsvetia.
Priznám sa, že napriek slušnej dávke originality a výbornej atmosfére mi SONNE ADAM sedeli viac v klasickejšej deathmetalovej podobe, ale ich novinka rozhodne stojí za vypočutie. Prináša totiž hudbu stojacu dosť bokom súčasných hlavných extrémnych prúdov, pričom niektoré z nich v porovnaní s „Doctrines...“ pôsobia takmer ako mainstream.
SONNE ADAM sa posunuli do ešte obskúrnejších hudobných končín. Znie to prinajmenšom zaujímavo. Svety, o ktorých možno radšej netreba hovoriť nahlas, ožívajú veľmi uveriteľne.
1. Hater Of Mankind
2. The Day I Chose To Rot
3. World Of Everlasting Darkness
4. Bestow The Crown Of Death
5. The Deceiver Of The Desolations
6. Olam Belehavoth
Diskografie
Messengers Of Desolate Ways (kompilácia) (2012) Doctrines Of Dark Devotion (EP) (2012) The Sun Is Dead (EP) (2012) Transformation (2011) Armed With Hammers (EP) (2010)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2012 Vydavatel: Imperium Productions Stopáž: 35:36
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.