Nepredpokladám, že vám tento názov hovorí extra veľa. Mne donedávna tiež nič, a nebyť toho, že o pár mesiacov u nás UNFATHOMABLE RUINATION hrajú spolu s PYREXIA a BEHEADED, ktovie, či by to tak aj nezostalo. Nových deathmetalových kapiel sú tony, väčšina z nich u mňa skončí s verdiktom „nebaví“ a to sa časom človeku odnechce aj sa v tom všetkom prehrabávať. Ako dobre, že som neprehliadol ďalší z dnes už takých zriedkavých súkromných objavov.

UNFATHOMABLE RUINATION pôsobia v Londýne, domovom sú u Sevared Records. Jedno aj druhé istú kvalitu sľubovať môže, pretože death metal bol na anglickej pôde silný odjakživa, a Sevared sú jednou z najrešpektovanejších bášt brutálneho death metalu v súčasnosti. Povedzme, že tu zostava nie je nejaká stopercentne anglická – taliansky basák, rumunský vokalista a najnovšie ďalší Talian na druhej gitare, ale vo všeobecnosti sú UNFATHOMABLE RUINATION poskladaní zo skúsených hráčov, ktorí na britskej scéne čo – to preskákali, väčšinou v rozmedzí death/thrash, doom/death a melodický death metal až po brutal death – EYE OF SOLITUDE, TRIFIXION, VISCERA, CEREBRAL BORE, BLOODSHOT DAWN alebo FLESHROT, a Daniel Neagoe ešte v rodnom Rumunsku vyskúšal aj melodické gothic/doom a blackmetalové záležitosti – MY SHADOW, GOTHIC alebo TIARRA.

U UNFATHOMABLE RUINATION žiadna melodická romantika, melanchólia a podobné náladové momenty nehrozia ani omylom. Desaťskladbový materiál obsahuje dve inštrumentálky, úvodnú a ôsmu skladbu, pričom u UR aj takéto kompozície znamenajú v prvom rade metal, maximálne s nejakými tými nasamplovanými hlasmi, skrátka žiadne zľutovanie. A celkovo ide o poriadne brutálny kov smrti, mix presne toho, čo mám najradšej – nárezové, zničujúce pasáže, ktoré, ak by tie gitary nemali až tak navrstvené, by sa - vrátane „nahrnutých“ neľudských vokálov - pokojne uživili aj u BRODEQUIN. V iných, podobne neľudských náklepoch, vyzdobených v hĺbke hučiacimi, ale dosť technickými a pestrými gitarami, si možno spomenúť aj na INTERNAL SUFFERING. Angličania majú celkovo podobne pochmúrnu, zdrvujúcu atmosféru. Prepracované gitary, hrajúce originálne linky a nervné vyhrávky, trochu cítiť po alabamských CHAOS INCEPTION. Pomerne skoro si všimnete, že u UNFATHOMABLE RUINATION sa často sóluje a vďaka rôznym gitarovým fintám a vyhrávkam je ich hudba pestrá, divoká a živá. V pomalších pasážach počuť, že skupina neignoruje ani zásadné piliere žánru v rozmedzí DEATH až SUFFOCATION. Výsledkom je veľmi brutálny death metal, vďaka prepracovanosti jednotlivých liniek možno nevyznieva ako totálny extrém, skôr je vyslovene chytľavý a pôsobivý. Doslova prekypuje energiou, hroziacou výbuchom, jeho tvorcovia skrátka tento štýl majú v krvi. „Misshapen Congenital Entropy“ je album zničujúci, neľútostný, a popri tom až nečakane temperamentný.

Vokály sú veľmi dobré, od najhlbších kloktavých hĺbok až po tie „bežné ľudské growly“. Fungujú v ťahavých, monštruóznych guturálnych víchroch, ako aj v guľometných paľbách a celkovo sú „spevy“ pestré bez toho, aby tu niekto nasilu ťahal nejaké „normálnejšie“, nebodaj melodické hlasové polohy. Skupina sa bez nich zaobišla aj v coveri od DEATH („Vacant Planets“ z „Human“, aby ste netápali), ktorému o dosť hutnejšie a surovejšie podanie vôbec neublížilo a navyše ním skupina tak nenápadne naznačuje, že ak by nejaký „hudobný aristokrat - teoretik“ mal ambície pochybovať o jej hudobníckej zdatnosti, tak nech sa radšej takto nestrápňuje. Zvuk – hutný, živelný s minimom „chemikálií“, tak sa mi to páči. Napriek tomu, že ide o debut, nebudem šetriť, britská scéna reprezentovaná v súčasnosti napríklad AMPUTATED alebo DYSCARNATE dostala posilu. Len dúfam, že im odhodlanie hrať naozaj od podlahy vydrží a že nabudúce nebudem nakyslo ako po druhom albume na debute vynikajúcich DETRIMENTUM.