KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Osem rokov trvalo VOIVOD, kým sami seba presvedčili, že sú ozaj kapela. Taký silný bol Piggyho odkaz: dva albumy vydané od jeho predčasného odchodu boli pietnym cvičením vo vymetaní šuflíkov a – popravde – zapadli.
Dosť však o Piggym: dnes predsa meno VOIVOD nesú tri štvrtiny pôvodnej zostavy a „post-forrestovská“ transformácia v podobe návratu ku koreňom je zavŕšená. „Target Earth“ je dielom skupiny vedomej si svojej histórie a pretrvávajúcej sily.
Estetika Québečanov reprezentovaná Awayovým dizajnom stále odkazuje na sedemdesiatkové sci-fi. Rovnako ako vedeckofantastická literatúra však stavia na súčasnom kontexte. A tak už zbežné prelistovanie bookletu – ako to už býva u VOIVOD aj celého žánru, ktorý balansuje na pomedzí gýča a ťažko popísateľnej, fascinujúcej príťažlivosti – naznačí, že „Cieľ Zem“ nie je o Zemi budúcej, ale dnešnej.
„Rozklad korporácií / Dezilúzia z inštitúcií / Toxické aktíva, nestabilné / Všetka dôvera v systém vypnutá,“ pľuje Snake v titulnej skladbe: „Ešte zopár hodín, náš čas vypršal“. Doskou sa mihnú odkazy na hnutie Occupy („Resistance“) či ľahký odér konšpiračných teórií („Artefact“).
Nejde však o problém, ktorý si VOIVOD nechali prerásť cez hlavu, naopak: sociálna kritika je zasadená do kontextu apokalyptických hviezdnych vojen, politické náznaky prevalcujú verše o mimozemšťanoch: celý balík „Target Earth“ je strojom na cestu v čase – protijed na privysoké umelecké ambície a odpoveď na otázku, odkiaľ by mohol tápajúci metalový žáner nabrať silu. „Nenechám ich ostrihať ma / Všetka sila by zo mňa spadla,“ spieva sa v priamočiarej thrashovej hobľovačke „Kluskap O’Kom“ (a treba podotknúť, že päťdesiatnici Snake, Away a Blacky si hrivu udržujú poctivo).
Tým najdôležitejším atribútom trinástej radovky je však hudobná zložka. VOIVOD sa podarilo zachovať všetky „trademarkové“ prvky vlastnej značky – v súlade s naznačeným trendom ubrali z agresivity (i keď výnimky sa nájdu) a pridali na príbehovosti. „Vesmírny feeling“ je tu stále; špecifický zvuk so spevom prichádzajúcim akoby z diaľky a tempo, ktoré typické disonantné gitarové kudrlinky nebrzdia, ale dopĺňajú, poslucháča ťahajú neustále kamsi nahor.
Vrcholom nahrávky a najlepším príkladom všetkého vyššie napísaného je „Mechanical Mind“. Sedem a pol minúty je znepokojivou sondou hlboko do utrápenej mysle na pomedzí šialenstva: „Vidím sa v diaľke, v opare ničoty / Rozbíjam stenu medzi mojím domovom a mojím vedomím (...) Prichádza noc, vo vnútri vina, červy mysle ma navždy zjazvili.“
Skladba plná zlomov speje do kataklizmatického finále. VOIVOD na „Mechanical Mind“ vystrihli učebnicový progresívny metal; ak v slove „progresívny“ hľadáme pôvodný význam. Zrozumiteľný príbeh a hudobná zložka sa zrazili v bode blízkom dokonalosti.
Krása „Target Earth“ spočíva v tom, ako dôverne známo pôsobí na kohokoľvek, kto ku kanadským astronautom pričuchol. Autorovi recenzie výraznou melodickosťou pripomína nedocenený „Angel Rat“, no z troch dekád histórie VOIVOD si každý fanúšik dokáže vyberať svoje vlastné pojítko.
Trinástkový album nie je upachtenou snahou o retro ani falošným pokusom o modernu. Nie je o gitarovom súboji Piggy – Chewy. Je to jednoducho nový album VOIVOD. A je výborný.
Trinástkový album nie je upachtenou snahou o retro ani falošným pokusom o modernu. Nie je o gitarovom súboji Piggy – Chewy. Je to jednoducho nový album VOIVOD. A je výborný.
9 / 10
Denis "Snake" Bélanger
- spev
Daniel "Chewy" Mongrain
- gitara
Michel "Away" Langevin
- bicie
Jean-Yves "Blacky" Thériault
- basgitara
1. Target Earth
2. Kluskap O`Kom
3. Empathy For The Enemy
4. Mechanical Mind
5. Warchaic
6. Resistance
7. Kaleidos
8. Corps Etranger
9. Artefact
10. Defiance
The Wake (2018)
Target Earth (2013)
Infini (2009)
Katorz (2006)
D-V-O-D-1 (2005)
Voivod (2003)
Voivod Lives (2000)
Kronik (1998)
Phobos (1997)
Negatron (1995)
The Outer Limits (1993)
Angel Rat (1991)
Nothingface (1989)
Dimension Hatröss (1988)
Killing Technology (1987)
Rrroooaaarrrr! (1986)
War and Pain (1984)
Datum vydání: Úterý, 22. ledna 2013
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 56:40
V súvislosti s novinkou som počul viacero prívlastkov, z ktorých je "najlepší" asi najpoužívanejší.
O tom, či ozaj ide o najlepší album kanadských matadorov, by sme sa mohli siahodlho pohádať...
"Target Earth" je bez debaty výborné dielo, ktoré si zaslúži jedno z vrcholových miest v pomyselnom rebríčku najlepších albumov VOIVOD. Po dvoch "Piggyho tributoch" prichádza album, ktoré ukazuje Kanaďanov v tej najlepšej forme.
S hlavným recenzentom súhlasím aj ohľadom jeho tvrdenia o albume "Angel Rat" - patrí k mojim najobľúbenejším. Verím, že aktuálna novinka na tom bude o nejakých 10-15 rokov u mňa rovnako.
-bez slovního hodnocení-
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.