Edguy zvolili stratégiu čo rok to nový album a zdá sa, že toto rozhodnutie im viac než prospieva, pretože v albume Theater Of Salvation sa skrýva hotový skvost. Podľa kritikov a aj mnohých fanúšikov sa jedná o ich najlepšiu nahrávku vôbec.
Doteraz vždy po dokončení nahrávania sa v kapele udiala nejaká personálna zmena a inak tomu prirodzene nie je ani tu. Tobias Sammet prenechal basu svojmu kolegovi – mimochodom ďalšiemu Tobiasovi – Exxelovi a zostava sa tým sformovala do takej podoby ako ju poznáme aj v súčasnosti. To, že si Sammetovu basgitaru už nevychutnáme ako napr. v skladbe Fairytale z predchádzajúcej dosky, je celkom pochopiteľné. O Tobiho vyťaženosti v kapele asi nikomu netreba hovoriť... Druhou vecou sú koncerty, ktoré si jednoducho vyžadujú maximálnu koncentráciu na spev. Takže týmto krokom vstúpili Edguy do ďalšej etapy svojej úspešnej kariéry.
Chalani sa riadili heslom to najlepšie na koniec a tak titulný epický song Theater Of Salvation napriek svojmu poradiu logicky dominuje. Chórové intro ešte viac umocní pôsobivá predohra, plynulo prechádzajúca do spevu, ktorý vyústi do skvelého, chytľavého refrénu. Nasleduje gitarový predel a srdcervúci spev. Kratšia pasáž na odľahčenie, vzápätí Tobiho démonické odriekavanie „hallelujah“, pridá sa zbor a návrat k refrénu, kde všetko pomaly doznieva... Skladba sa svojou monumentálnosťou približuje Avantasii a Tobias v nej asi po prvýkrát naozaj demonštroval, že napísať Avantasiu bol pre neho celkom prirodzený krok.
Ostatné skladby samozrejme v ničom nezaostávajú. Už len taká speed metalová hymna Babylon po úvodnom intre perfektne nažhaví a zapríčiní neodolateľnú túžbu po ďalšej dávke kvalitného melodického metalu. (Aj keď musím sa priznať, že na základe Babylon zastúpenej na jednej kompilácii som Edguy nemilosrdne odsúdila za tekvičkových vykrádačov. Ako hlboko som sa mýlila!).
Po atraktívnej The Headless Game, najmä čo sa refrénu týka, prichádza na rad famózna skladba Land Of The Miracle. Dominuje v nej klavír, precítený spev a nádherné navrstvené vokály. Vo Wake Up The King akoby gitary a bicie spúšťali mašinériu, kde navyše Tobi v opakujúcom sa ústrednom motíve predvádza svoje hlasové výšky. Určité uvolnenie prináša so sebou Falling Down. Povedala by som, že ide o typickú edguyovskú vec, ktorú zvýrazňuje charakteristicky zafarbená Jensova gitara.
Arrows Fly trochu nadväzuje na päťku, ale vynahradí to najmä kvalitnými bridgemi nasledujúca Holy Shadows. V Another Time odhaľujú Edguy svoju nežnú tvár, lepšie povedané jej hlavný protagonista, pretože až na dva tracky je výhradným autorom hudby a textov. Na hudbe k The Unbeliever sa podieľal aj gitarista Jens. Skladba je výrazne tvrdšia, postavená na mohutných zboroch a bohatých variáciách v Tobiho hlase.
Čo dodať na záver? Album Theater Of Salvation hovorí sám za seba. Snáď len tým, čo Edguy bližšie nepoznajú alebo nimi dokonca pohŕdajú, odporúčam zájsť do Divadla a nechať ho na seba pôsobiť. Oplatí sa to.