Konečne sa dostávame k prakticky najstaršiemu materiálu Edguy, ktorý nesie názov The Savage Poetry. Ako chalani informujú v booklete, prvýkrát ho nahrali ako 16 – 17 roční v lete roku 1995. Keďže ani vydavateľstvá ani príslušné hudobné časopisy neprejavili o ich nahrávku záujem, rozhodli sa ju rozšíriť sami v náklade tisíc kusov. Po úspechu albumu Theater Of Salvation sa opäť zdvihla vlna záujmu aj o tento prvotný materiál. Nastal vhodný čas na znovu oživenie! Pôvodná verzia však už nezodpovedala úrovni Edguy, na akú sme u nich zvyknutí. Album teda nahrali druhýkrát a navyše skladby okorenili o nové nápady. Bolo by zaujímavé porovnať obidve verzie a zistiť, do akej miery sa od seba odlišujú. The Savage Poetry má totiž oveľa bližšie k Vain Glory Opere ako ku Kingdom Of Madness.
Album sa rozbieha veľkolepo speedovkou Hallowed založenou možno až na príliš často sa opakujúcom refréne. Bicie a burácajúce gitary udávajú tempo druhej skladbe Misguiding Your Life, pričom Edguy v nej nedokázali odolať vyhrávkam a la Helloween. Nasledujúca Key To My Fate je koncertom inštrumentálnej „hradby“ a Tobiho čistého, ale miestami zámerne zastretého vokálu. Na výslednom efekte sa podieľajú v mnohom aj zborové spevy a stojí za to spomenúť aj klávesovú linku, ktorá sa skladbou vinie až do konca a pridáva jej na zvláštnosti. Zmenu nálady naznačuje klavír v romantickej Sands Of Time, kde Tobias predstavuje jemne chrapľavú formu svojho hlasu. Sacred Hell znamená návrat k speed metalu v jeho ultra rýchlej podobe. Úchvatné gitarové sóla, sem – tam helloweenovský riff a hlavne vynikajúce striedanie vokálnych a zborových pasáží. Nič viac a nič menej. Desaťminútový track Eyes Of The Tyrant sa verne pridržiava šablóny potrebnej na vytvorenie speedového eposu. Edguy všetko zvládli na jednotku a výsledkom je jedna z najlepších skladieb na albume. Sedmičku Frozen Candle by bolo možné rozdeliť do dvoch častí. Prvú by tvoril Tobiho excelentný spev za asistencie zboru a druhú by obstarávali inštrumentálne vyhrávky, vsuvky a sóla, ktoré spôsobujú príjemné mrazenie. Za zvlášť podarené považujem netradičné zaradenie akustickej gitary. Predposledná skladba Roses To No One má za úlohu trochu vyvážiť to speedové besnenie a tak ako už názov napovedá, jedná sa o melodický, emotívny kúsok. Na konci sa nachádza lahôdka pre všetkých speed metalových maniakov – Power And Majesty. „Cválajúce“ ostré gitary, drsné bicie a krátky, úsečný refrén len podčiarkujú divokosť a nespútanosť. Tak čosi fantastické som už dávno nepočula...
V The Savage Poetry sa skrýva doteraz najspeedovejší album Edguy. Cítiť v ňom vlastné smerovanie kapely, ale na druhej strane ešte okato vystupujú na povrch inšpiračné zdroje. Tie sú samozrejme u tohto štýlu na prvý pohľad jasné, ale v tomto prípade môže ísť o pozostatky z pôvodnej verzie. Ani táto malá nevýhoda však neuberá albumu na kvalite a živelnosti.