OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Pražskí UNBORN fungujú už od roku 1996, ja ich ale registrujem až na základe aktuálneho, v poradí tretieho albumu „Awaken To Reality“. Naživo som sa v tunajších končinách s UNBORN zatiaľ nestretol, a ak sa o ich nahrávkach písalo niekde po časopisoch alebo na nete, zachytil som to leda tak letmo. A pravda je, že tak, ako bol pre mňa thrash metal v 2. polovici 80. rokov číslo jedna, dnes sa týmto žánrom zaoberám skôr okrajovo. Hlavne ak niečo nové vydá niekto z dávnych favoritov, alebo mi nová, niekedy skôr „nová“ banda príde do cesty na koncerte. Prípadne sa sama prihlási.
To posledné je práve prípad UNBORN, chceli vedieť, či by sa v tunajšom ústave niekto mohol zaoberať ich novým albumom. Skúsil som vzorky na Bandzone, zneli sľubne a tak je tu recenzia celého, na vlastné náklady vydaného CD. (Myslím tú okrúhlu, zospodu zrkadlovo lesklú vec v +/- štvorcovom plastovom obale, booklet a tieto veci, nie nejaké MP3, ktoré sa aj „veľkým“ kapelám recenzujú len na základe dobrej vôle.)
Album okrem plnohodnotného prevedenia, so štýlovým obalom, ktorý mi náladou trochu pripomína námet na albume „Descent“ popradských old school deathmetalových SURGERY, a s v podobnom duchu urobeným bookletom, prebúdzajúcim spomienky na časy, keď sa najprv kreslilo, maľovalo a počítačové triky prišli k slovu až vo finále grafických prác, po pustení zaujme kvalitným zvukom.
Znenie „Awaken To Reality“ je veľmi profesionálne, plné, výrazné, kompaktné, a pritom dáva možnosť vyniknúť jednotlivým nástrojom, ale aj harmónii, do akej boli zmixované. Hellsound je zárukou kvality už nejaké roky a s thrash metalom si tu poradili na jednotku. Aj vďaka tomu znie v podstate tradičná hudba UNBORN čerstvo a presvedčivo.
Album obsahuje úvodné intro a desať skladieb v celkovom časovom rozsahu typickom pre tie väčšie metalové rezačky. Pražáci sa venujú väčšinou hlavne k tvrdosti a nadupanosti inklinujúcemu thrash metalu, koreniacemu v klasikách z konca 80. a začiatku 90. rokov. V ich tvorbe nájdete odraz hlavne amerických – Bay Area – ale aj európskych thrashoviek tých čias. V rýchlych jazdách nemajú UNBORN ďaleko ani k thrash/death podmnožine, zvlášť v partoch, kde dominuje hlbší hrdelný vokál.
Okrem energie a útočnosti je skupine blízke aj melodickejšie, atmosférickejšie podanie thrash metalu, niekedy balansujúce na okraji toho, čo dnes poznáme pod názvom metalcore. Občas vám tie motívy môžu pripomenúť TESTAMENT alebo KREATOR, inokedy snáď aj HEAVEN SHALL BURN. Vokálne je to však thrash ako sa patrí, a do zlatého veku vás vráti zvlášť striedanie hlbšieho revu a vyššieho škreku kdesi medzi NUCLEAR ASSAULT a LIVING DEATH. Vokalista na slušnej úrovni zvláda tiež stredovú polohu a melodické linky v nej. Žiadne výšky ani vyslovene „čisté“ spevy tu nie sú, album je vokálne skôr pre tých, ktorí to v thrash metale chcú drsne.
Napriek tomu si UNBORN dávajú i pomalšie, melancholickejšie kúsky, takmer balady. Nie je ich veľa, dávkovanie zhruba asi ako u TESTAMENT. Miernejšie, melodickejšie party sa aj na pár iných miestach prestriedajú s rýchlovkami, ale istou slabinou UNBORN v tomto je, že melódie sú tak trochu podľa jedného vzorca, čím vznikne dojem predvídateľnosti a čohosi už počutého predtým. Prácu gitaristov však treba vyzdvihnúť pokiaľ ide o sóla a vyhrávky, po tejto stránke je „Awaken To Reality“ bohatá a chytľavá záležitosť.
Texty sú z tohto sveta a o pocitoch z neho, znechutenie, vzdor, kritika spoločnosti, pohľad do vlastného vnútra, pre štýl typické témy. Spieva sa po anglicky, čo ukazuje na ambíciu nesťažovať to zbytočne prípadným záujemcom ďalej vo svete. Hodnotím to pozitívne, keďže na súčasnej domácej scéne sa v thrash metale na rodnú reč niekedy prisahá až príliš a výsledok potom nie vždy vyznie ako plánované „retro“ ale ako nostalgia za „socmetalovými“ časmi, ktoré rozhodne za až také „uctievanie“ nestáli.
Vydarená domáca thrashmetalová nahrávka, vychádzajúca z toho najlepšieho zo „zlatého veku“ a zároveň hľadajúca cestu k súčasnému vyzneniu.
7 / 10
Radek Dvořák
- gitary
Alexander Sember
- vokály
Filip Rytych
- gitary
Robert Laňka
- bicie
Roman Freisleben
- basgitara
+ hostia
David Viktorín
- gitary (2., 3., 10.)
Ota Hobst
- sample (intro)
1. Intro
2. Burn Inside
3. Chemotherapy Of The Government
4. Chemotherapy Of The Government
5. Part Of Machinery
6. Threat Of Death
7. Trapped Between Two Words
8. Under Control Of Pain
9. Faces In The Mirror
10. Till My Last Breath
Awaken To Reality (2013)
Six Ways Of Suffering (2011)
Voice Of Hate (2007)
V umírajícím slunci (demo) (2003)
Unborn (demo) (1999)
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.