GRASSITY fungujú v Stropkove od roku 2010 a dvaja členovia tohto v súčasnosti kvinteta pôsobia aj v pohanskom deathmetalovom spolku RUGEVÍT. Aktuálne EP „Genocide“ je druhým štúdiovým materiálom skupiny a prvým, ktorý som si vypočul s tým, že o ňom napíšem. GRASSITY prejavili záujem o zviditeľnenie, hudbu som po ukážkach na nete nehodil do koša a tvorcovia poslali CD, čím splnili všetky tri podmienky, s ktorými sa domáca kapela má popasovať, ak tu chce mať recenziu.

Nahrávka trvá cca štvrťhodinu a obsahuje štyri skladby – „Genocide“, „Primitive“, „Inexcusable“ a „Yes We Can“. Zvlášť názov tej poslednej spolu s obalom a orientálnym motívom v úvodnej skladbe napovie, o čom to textovo zrejme bude, odhadujem, že GRASSITY majú ambície vyjadriť sa k politike súčasnej veľmoci číslo jedna na Blízkom a Strednom východe. Tenký ľad, ale slovenský človek vie s odvahou vykročiť aj na oveľa tenší.

Hudobne sú GRASSITY pomerne jasne žánrovo vymedzení. Ide o death metal, veľmi klasický, v podstate „old school“. Hudbe rozhodne nechýba valivosť, údernosť, energia a na takú mladú kapelu aj pomerne solídna presvedčivosť, zabezpečená slušnými hudobníckymi výkonmi. Drvivé marše v strednom a rýchlejšom tempe bez väčšieho namáhania mozgových závitov pripomenú „vojnové death metaly“, v prvom rade BOLT THROWER, JUNGLE ROT alebo WAR MASTER (ktorí sú prinajmenšom na dva roky starom albume „Pyramid Of The Necropolis“ jasným revivalom BT), takže aspoň zatiaľ nie je najsilnejšou zbraňou GRASSITY originalita.

Možno sú oproti spomenutým bandám melodickejší, koniec – koncov príklon k melodickejšiemu kovu smrti je špecialitou slovenského severovýchodu už od 90. rokov. V ich prospech ale hrá vydarený, hutný zvuk a atmosféra, štýlový vokál, schopnosť zložiť kompozične kompaktné skladby a cit pre silné gitarové harmónie. Zatiaľ mierny nadpriemer, pre domácu scénu prísľub, ako vzorka toho, čo sa u nás všetko hrá, obstojí toto EP aj na medzinárodnom fóre.