Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Solúnsku štvoricu HEAD CLEANER sme tu mali prednedávnom s EP a reč bola aj o tom, že na svete je jej tretí dlhohrajúci album. K jeho zhmotneniu došlo ešte v apríli u amerických United Guttural Records.
Fanúšikovia brutálneho death metalu a príbuzných záležitostí si toto vydavateľstvo musia pamätať ešte z 90. rokov, kedy ho založil a viedol Rich Lipscomb z FLESHGRIND. Vyšlo tam nemálo ukrutností, okrem iného debuty DEVOURMENT, MALIGNANCY, ROTTING alebo WACO JESUS. Dnes je situácia iná, po pár rokoch stagnácie Rich ešte v 2005 predal firmu Deathgasm Records a United Guttural sa pomaly znovu rozbieha a siaha aj po bandách mimo severoamerického teritória. Medzi prvých šťastných patria popri českých MINCING FURY... (a tak ďalej) a rumunských NECROVILE aj grécki čističi hláv.
Minule stručne prebraté (štyri skladby, čo na tom chcete okecávať?) EP „Days Of Wrath“ bolo prísľubom slušnej zábavy aj na ploche dlhohrajúceho album. Ten je v poradí tretí a s rozsahom 28 minút by snáď mohol vyhovieť taktiež poslucháčom extrémnej hudby s poruchou sústredenia – teda tých, pre ktorých je napríklad 15 skladieb za 43 minút „priveľa“.
Štrnásťskladbové CD je duchom grind core, ten klasický, ktorý sa zaoberá realitou sveta okolo. Myslím, že Gréci zvlášť majú v súčasnosti toľko podnetov na inšpiráciu, že sotva ďakujú za toľké dary, žijú „dejinnú dobu“ ako sa patrí. (Dejinná doba je taká, kedy sa naraz deje veľa vecí. To som nevymyslel ja, je to v Sapkowského „husitskej trilógii“.)
Hudobne ide o výprask čerpajúci tak pol na pol z klasického grind coru z obdobia, kedy do neho NAPALM DEATH na „Harmony Corruption“ a „Utopia Banished“ pridali deathmetalový zvuk, a zo skôr priamočiareho klasického death metalu. Trochu Británie ako od BENEDICTION, trochu Ameriky v duchu MASSACRE. Tu a tam melodickejšie gitarové party, inde zase crust/grindový rachot ako od starších EXTREME NOISE TERROR. Zmes drží pokope a znie patrične agresívne.
Inšpirácia HEAD CLEANER má počuteľné korene v 90. rokoch, nepopierajú ich, dokonca sa ani nesnažia o nejaký vyslovene moderný zvuk. Sedí im skôr ten „napalmovský“, v ktorom výborne rinčí kovová basa a dva hlboké vokály, jeden revaný, druhý skôr growlujúci, podporí harrisovský „jačiak“ v pozadí, ťahajúci občas solídne apokalyptické škreky. Myslím, že ak vás baví takto namiešaný grind core a death metal, HEAD CLEANER by vás mohli baviť tiež.
Z Grécka ste možno zvyknutí na atmosférické (black) metaly, death metal a Georgea Kolliasa atď., ale túto dosť podzemnú záležitosť v klasickom, nekompromisnom duchu by ste mohli otestovať tiež.
1. Long Time Dead
2. One More Nail In The Coffin Of Peace
3. When The Clock Strikes 9:00
4. What Normality Means?
5. Thoughts During The Fall
6. It's Now Safe To Turn Off Your Mind
7. The Monsters In Disguise
8. Nothing To Worry About
9. Game Rules
10. The Domino Principle
11. Vanity Has A Price
12. War Is A Product Of Imperialism
13. Before You Take A Step Further
14. A Man Who Crawls Like A Worm
Diskografie
Days Of Wrath (EP) (2013) Of Worms And Men (2013) Resistance, Determination And The Sheer Will To Overcome (EP) (2012) The Protest (2010) Intellectual Oxygenation (2003)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2013 Vydavatel: United Guttural Records Stopáž: 27:58
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.