Od spolku s takýmto názvom by sa dal očakávať aj plesnivý, záhrobný doom či doom/death metal, pompes funèbres v štýle prvého albumu CATHEDRAL, ale nič takého. Mladá, tri roky existujúca partia z oregonského Portlandu na svojom dlhohrajúcom debute servíruje trochu inú, hoci tiež ťažkú, valcujúcu, nikam sa neponáhľajúcu metalovú hudbu.

D. Capuano (basgitara), J. Reid (bicie, vokály), C. Evans (gitary) a E. Olson (gitary, vokály), sa v meste s bohatou punk a HC tradíciou, a takisto chrliacom splatter/gore metalové zábavky pre milovníkov hororov, ocitli možno kdesi na polceste. LORD DYING si hovejú v sludge/metalovom bahne, oživenom nejakými tými melodickejšími úsekmi, hlavne v sólach, a niekoľkými údernejšími pasážami tak trochu v štýle „BLACK SABBATH hrajú thrash metal“.

Tvorba LORD DYING nevyznieva až tak osudovo, bolestne a beznádejne ako to, s čím si časť metalového sveta podrobili CROWBAR, portlandskí chasníci hrajú predsa len o čosi svižnejšie a s decentnou dávkou opatrného optimizmu v atmosfére. V textoch nie, tam je to o bolesti, záhube a politike. V ťažkých riffoch zažiari pár netuctových vyhrávok a vokály sú v podstate umiernené, možno niekedy kričané, ale žiadny extrémny rev tu ani nezaznie.

V porovnaní s takými NEUROSIS sú LORD DYING skôr ctiteľmi bežných pesničkových formátov, a nesnažia sa ani o ich zdrvujúce, vťahujúce vyznenie. Vo viacerých pasážach mi ich hudba pripomína aj o dosť zrýchlenú a oveľa menej zbustrovanú tvorbu dávnych apokalyptických doom/deathmetalových leviatanov WINTER.