Grindcoreová veličina z poľského Bialystoku nakoniec po anabáze s americkými Willowtip Records svoj šiesty dlhohrajúci album vydala u domácich Selfmadegod Records. Obsahuje štrnásť skladieb, odznie za necelých 32 minút a spáchala ju zostava, ktorú okrem Artura „Palucha“ Grassmana (basa, vokály) tvoria Andrzej „Andy“ Pakos (gitary) a Mariusz „Melon“ Miernik (bicie), kedysi spolu hrajúci v brutal death/grindových DAMNABLE, ktorých nahrávka „Inperdition“ z roku 1996 patrí medzi nedocenené klenoty európskej extrémnej scény.
SQUASH BOWELS od roku 1994, kedy vznikli, v rámci svojho štýlu, ktorým bol odjakživa grind core, prešli viacerými zmenami, a tak si ich z demo začiatkov pamätáme ako gore/grind/noisecorovú záležitosť. Táto etapa vyvrcholila originálnym, až industriálne ladeným prvým albumom „tnyribaL“ z roku 1999. Neskôr sa posunuli ku klasickejšiemu patho/gore grindu v duchu CARCASS alebo HAEMORRHAGE („The Mass Rotting- The Mass Sickening“, 2002) a časom sa ich tvorba vykryštalizovala do klasickejšej grindovej formy – od albumu „No Mercy“ (2004) až doteraz.
Veľa naznačovalo už dvojskladbové promo spred niekoľkých mesiacov, a celý album očakávania potvrdil. Klasický, nadupaný a drviaci grind core, skôr agresívny než vyslovene zverský, hoci skladby, v ktorých sa priamočiare, občas až deathmetalovo zafarbené grindovanie mieša s hnilobnou gore polkou a občasnými zefektovanými grgačkami, tu stále sú. V týchto momentoch nás Poliaci bez námahy prenesú snáď až na prelom 80. a 90. rokov bez toho, aby sme mali pocit, že počúvame nejaké retro. Tieto chlievnosti skrátka fungujú aj dnes.
A rovnako dobre im idú aj skladby, v ktorých sa ctí trochu iná klasika. Zopár „napalmovských“ postupov, a veľa švédskych a fínskych odkazov. Vysokorýchlostný grind core, s chytľavými, občas až punkovo/crustovými linkami a prekrikujúcimi sa vokálmi, hlbokým „barneyovským“ a škrekom, pri ktorom si spomeniete hlavne na NASUM, ale aj na ROTTEN SOUND a ich kolegov. Celkovo je album kvalita, prvá liga svetového grind coru kedykoľvek.